KYJEV - Kyjev je bližšie ku koncu vojny s Ruskom, vyhlásil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v pondelok zverejnenom rozhovore pre ABC News. TASR sa odvoláva na agentúru Reuters. Situáciu na Ukrajine sledujeme online.
Naživo z Ukrajiny
archívne video
ONLINE
6:27 Osobitná spravodajkyňa Rady pre ľudské práva OSN (UNHRC) pre Rusko Marijana Kacarovová ostro kritizovala násilie, ktorého sa dopúšťajú bývalí ruskí väzni, ktorým boli tresty odpustené výmenou za to, že sa prihlásili do vojny na Ukrajine. Kacarovová upozorňuje na to, že kvôli nim v Rusku pribúda prípadov znásilnenia a vrážd.
6:26 Kandidát amerických republikánov v novembrových prezidentských voľbách Donald Trump naznačil, že ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj si želá výhru demokratov. Píše o tom agentúra Reuters. Za Demokratickú stranu proti Trumpovi kandiduje súčasná viceprezidentka Kamala Harrisová.
6:23 Šéf slovenskej diplomacie Juraj Blanár na rokovaní v rámci Valného zhromaždenia OSN v New Yorku hovoril o ochote Slovenska pomáhať v humanitárnej oblasti a pri rozvoji ďalších spoločných projektov, ktoré si slovenská vláda a vláda Ukrajiny odsúhlasili na druhom spoločnom zasadnutí v apríli tohto roka. Ide predovšetkým o rozšírenia kapacity prepojenia elektrických sústav.
Blanár zároveň informoval partnerov, že 7. októbra sa uskutoční už tretie spoločné zasadnutie vlád SR a Ukrajiny. "Od začiatku roka sme dodnes na základe komerčných dodávok dodali Ukrajine v núdzovom režime viac ako 50 gigawatthodín elektrickej energie a v súčasnosti dodávame taktiež takmer desať percent celkovej spotreby nafty na Ukrajine z rafinérie Slovnaft," informoval Blanár a potvrdil, že Slovensko bude Ukrajine pomáhať aj počas zimného obdobia.
Ukrajina je bližšie ku koncu vojny s Ruskom, tvrdí Zelenskyj
Dodal, že podľa neho "sme bližšie k mieru, ako si myslíme". V rozhovore ale vyzval Washington a ďalších partnerov, aby naďalej podporovali jeho krajinu. Zelenskyj spresnil, že len zo "silnej pozície" môže Ukrajina zatlačiť na ruského prezidenta Vladimira Putina, aby "zastavil vojnu". USA a ich spojenci od začiatku ruskej invázie poskytli Ukrajine pomoc v hodnote niekoľkých miliárd eur a zároveň uvalili na Moskvu niekoľko sérií sankcií.
Putin tvrdí, že mierové rozhovory sa môžu začať len vtedy, ak Kyjev prenechá rozsiahle územia východnej a južnej Ukrajiny Rusku a vzdá sa svojich ambícií na členstvo v Severoatlantickej aliancii (NATO). Zelenskyj zas opakovane vyzval na stiahnutie všetkých ruských vojsk a obnovenie postsovietskych hraníc Ukrajiny.
Otázka budúcnosti Ukrajiny bude tento týždeň hlavnou témou Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov v New Yorku. Zelenskyj bude v stredu počas svojho prejavu opäť apelovať na väčšiu vojenskú a politickú podporu. Vo štvrtok vo Washingtone tiež plánuje predstaviť americkému prezidentovi Jeovi Bidenovi "víťazný plán" vo vojne s Ruskom a následne ho chce predstaviť aj verejne.
Plnohodnotná ruská invázia na Ukrajinu, ktorá sa začala vo februári 2022 ako takzvaná špeciálna operácia Moskvy, spôsobila smrť desiatok tisíc ľudí, milióny ďalších ľudí vyhnala z domovov a zdevastovala ukrajinské mestá.
Ukrajina musí byť pri svojich cieľoch realistická, tvrdí Pavel
Ukrajina musí byť pri svojich cieľoch vo vojne s Ruskom realistická a prijať, že časť jej územia by mohla aspoň dočasne zostať pod ruskou kontrolou. V rozhovore zverejnenom v pondelok to pre The New York Times (NYT) povedal český prezident Petr Pavel..
Ani jedna z bojujúcich krajín nemôže podľa Pavla očakávať, že dosiahne svoje najvyššie ciele. Zámerom Ukrajiny je znovuzískanie všetkých území vrátane polostrova Krym, ktorý Moskva anektovala ešte v roku 2014. Pre Rusko je to zas požiadavka, aby sa Ukrajina formálne zriekla území, na ktoré si Moskva robí nárok. Patria sem aj štyri oblasti, ktoré ruské sily kontrolujú len čiastočne. "Hovoriť o porážke Ukrajiny alebo porážke Ruska, to sa jednoducho nestane," povedal český prezident a dodal, že "koniec bude niekde medzi tým."
Od minuloročného neúspechu ukrajinskej niekoľkomesačnej protiofenzívy s cieľom získať späť územie európski predstavitelia v súkromí čoraz častejšie hovoria o tom, že šance Kyjeva na navrátenie veľkej časti strateného územia sú mizivé. Na verejnosti však väčšinou opakujú, že o podobe budúceho vyrovnania sa s Ruskom rozhoduje Ukrajina, nie Európska únia či Severoatlantická aliancia (NATO), pripomína NYT.
Rokovanie Ruska a Ukrajiny by sa mohlo začať v novembri
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý pôvodne vylučoval priame rozhovory s Ruskom, v lete zmiernil svoj postoj a naznačil, že rokovania by sa mohli začať v novembri. Neustúpil však od požiadavky, aby Rusko opustilo celé ukrajinské územie.
Česká republika je spolu s Poľskom a pobaltskými štátmi silným podporovateľom Kyjeva, je však pod rastúcim tlakom verejnosti, aby obmedzila svoju pomoc a tlačila Ukrajinu k dohode s Ruskom, napísal NYT.
Pavel pritom odmietol iniciatívy politikov, napríklad maďarského premiéra Viktora Orbána, ktorí kritizujú vojenskú pomoc Ukrajine a chcú, aby Kyjev urýchlene žiadal mier a prestal odčerpávať zdroje, ktoré by podľa nich bolo lepšie použiť na domáce potreby Európy. Český prezident tieto výzvy označil za nezmysly a podľa neho ide o populizmus.
Na záver dodal, že ako človek s určitými skúsenosťami v oblasti obrany a bezpečnosti a so znalosťou Ruska vie, že nenastane mier, ak Ukrajina zloží zbrane. Rusko by podľa neho naďalej pokračovalo vo vojenských aktivitách.
Otázka budúcnosti Ukrajiny bude tento týždeň hlavnou témou Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov v New Yorku. Zelenskyj bude v stredu počas svojho prejavu opäť apelovať na väčšiu vojenskú a politickú podporu. Vo štvrtok vo Washingtone tiež plánuje predstaviť americkému prezidentovi Jeovi Bidenovi „víťazný plán“ vo vojne s Ruskom a následne ho chce predstaviť aj verejne.
