BRATISLAVA – Situácia medzi šéfom SNS Andrejom Dankom a predstaviteľmi strany Hlas-SD nebola snáď nikdy predtým tak vyostrená, ako je teraz. Všetko odštartovala verejná kritika ministrov strany Hlas z úst šéfa národniarov. Tí však nezostali tento raz ticho a reagovali rovnako ostro. Odvtedy sa konflikt len nabaľuje, premiér Robert Fico sa však zatiaľ v „upratovaní“ vzťahov v koalícii veľmi neangažuje, aspoň čo sa verejných vystúpení týka.
Napätie medzi SNS a Hlasom sme mohli vidieť už krátko po podpise koaličnej zmluvy. Vygradovali však najmä v posledných mesiacoch. Strany rozdelil post predsedu parlamentu, na ktorý si po odchode Petra Pellegriniho do Prezidentského paláca nárokovala SNS, no Hlas-SD sa ho s odvolaním na koaličnú zmluvu odmietol vzdať. Do týchto nie ideálnych koaličných vzťahov teraz vstúpila kritika Andrej Danka, ktorý má výhrady k ministrovaniu viacerých ministrov Hlasu. Počas víkendu skritizoval ministerku zdravotníctva Zuzanu Dolinkovú, ministra práce Erika Tomáša aj ministerku hospodárstva Denisu Sakovú. „Andrej Danko ukazuje svoje lakte, snaží sa rozšíriť sféru vplyvu, ale zároveň neskrýva svoje antipatie k Hlasu. Andrej Danko pohŕda Hlasom ako stranou, jej bývalým predsedom a súčasným prezidentom Petrom Pellegrinim a vzhľadom na jeho mentálny svet to nevie pred svetom skrývať,“ myslí si politológ Radoslav Štefančík.
Podľa neho nejde zo strany Andreja Danka o pomstu za to, že nezískal post predsedu parlamentu. „On svoje pohŕdanie ukazoval už pred voľou prezidenta, dokonca by som povedal, že k Petrovi Pellegrinimu neprejavoval úctu ani pred voľbami 2023. Na druhej strane, Andrej Danko sa ako ´trouble maker´ prejavoval už v tretej Ficovej vláde v roku 2017. Toto je jeho štýl politik, práve týmto spôsobom sa snaží získať viac, ako momentálne má,“ tvrdí. Poslanci SNS však podľa neho nepôjdu proti vláde. „Ak by hlasovali proti ministerke Dolinkovej, vyjadrili by tým nedôveru aj predsedovi vlády a to oni nechcú. Danko jasne povedal, že sú súčasťou tejto koalície, len na niektoré veci nazerajú inak,“ myslí si.
To, že sa ministri strany Hlas-SD voči kritike verejne ohradili a nesnažili sa vec riešiť iba za zatvorenými dverami, je z politického hľadiska podľa politológa správne. „Nesprávne by bolo neozvať sa. Od začiatku tejto vládnej koalície im Danko ukazuje, ako nimi pohŕda. A Hlas na tieto útoky nikdy nereagoval. Preto tu vznikla otázka, prečo je Hlas v takom submisívnom postavení vo vzťahu k šéfovi SNS. Na mieste boli pochybnosti u suverénnej politike Hlasu. Týmto spôsobom ´upratali´ Andrej Danka do kúta a jasne mu odkázali, že takýto spôsob komunikácie dobrých partnerov nerobí,“ uviedol. Tiež poukázal na to, že ak by predstavitelia strany Hlas-SD chceli, našli by mnoho príkladov toho, ako politickí nominanti SNS zlyhávajú vo svojich funkciách. Na tom je možné podľa politológa vidieť, ako veľmi sa musia členovia Hlasu brzdiť vo svojich vyhláseniach.
To, že si Danko za cieľ útokov vybral zatiaľ ministrov Hlasu a nie Smeru, tkvie podľa politológa v tom, že Smer vedie človek, ktorého má Danko v úcte, zatiaľ čo Hlas založil politik, na ktorého Danko pozerá zvrchu. Tým, že by si smerácki ministri plnili svoju prácu lepšie, to nie je. „Pozrime sa len na hulvátsky výrok ministra financií o spojitosti medzi nákupom kníh a majetkom. Nech to znie akokoľvek neuveriteľne, tento výrok musel nahnevať aj Andreja Danka,“ myslí si.
Poukázal tiež na to, že Robert Fico sa javí od svojho návratu do politiky po atentáte mimoriadne apaticky. „Ani si neviem predstaviť štát, v ktorom by predseda vlády odignoroval povodne vo svojej krajine tak, ako to urobil Fico práve minulý víkend. Ľudia ratovali svoje majetky a po premiérovi sa vtedy zľahla zem. Podobným štýlom zrejme pristupuje aj k tejto koalícii. Veľmi sa mu to nechce robiť, ale musí, lebo zopakovať si obdobie medzi rokmi 2020 a 2023, kedy mu dokonca hrozilo väzobné stíhanie, určite nechce,“ tvrdí Štefančík.
„Koalícia je stabilná dovtedy, pokiaľ bude fungovať väčšina v parlamente. A tá doteraz ešte ani raz nezlyhala. Pokiaľ koaličné strany plnia vládny program, schvaľujú zákony bez pomoci opozičných strán, môžeme pokojne tvrdiť, že vládna koalícia funguje. Vláda nevzniká ako prejav lásky, ale túžby po moci. A tú majú tieto vládne strany spoločnú. K politike pristupujú ako čistí pragmatici, ktorí vedia, že držať sa pohromade im prináša väčší prospech, ako si neustále klásť polená pod nohy,“ dodal.
