BEJRÚT - Libanon sa už viac ako týždeň potýka s výpadkami elektriny po tom, čo najväčšia funkčná elektráreň v krajine oznámila, že jej došlo palivo. Výpadok postihol kľúčovú infraštruktúru, vrátane prístavov, letiska či zariadenia na čistenie odpadových vôd a čerpacích staníc pitnej vody, informoval denník The National. Podľa neho sa kritická situácia nedotkla väčšiny domácností, pretože tým štátna energetická spoločnosť EDL dodáva už niekoľko rokov elektrinu najviac štyri hodiny denne a ľudia si preto už dávno zaobstarali vlastné generátory či solárne panely.
Pomoc poskytli Libanonu v týchto dňoch Egypt či Alžírsko. V pondelok večer dorazila do Libanonu loď s 30.000 tonami paliva, rovnaké množstvo má dnes priviezť ropný tanker z Alžírska. Na budúci mesiac by sa mali obnoviť dodávky z Iraku. Práve spor s Bagdadom pre nedostatočné platby za palivo bol príčinou výpadku, Bejrút Iraku dlhuje za tri roky asi 1,6 miliardy dolárov.
archívne video
Minulý týždeň sa libanonskej vláde dočasne podarilo spor s Irakom urovnať. Bagdad Bejrútu ponúkol zľavu a časť dodávok zaplatí libanonské štátne inštitúcie, ktoré podľa denníka The National od novembra 2022 neplatia spoločnosti EDL faktúry za elektrinu. EDL má tiež technické straty kvôli zastaranej a zle udržiavanej energetickej infraštruktúre. Libanon sa s výpadkami energie potýka niekoľko rokov, domácnosti dostávajú elektrinu len niekoľko hodín denne, a preto sa spoliehajú na vlastné generátory, ktorých používanie ale podľa štúdie bejrútskej univerzity od roku 2017 zdvojnásobilo v metropole úroveň karcinogénnych látok v ovzduší.
Libanonské ministerstvo energetiky pritom už v roku 2010 sľubovalo, že zabezpečí pre domácnosti celodenné dodávky elektriny do štyroch rokov. Zatiaľ sa tak nestalo. Väčšina projektov na výstavbu nových elektrární skrachovala okrem iného na nedostatočnú transparentnosť výberových konaní. "Politické hašterenie ohľadom financií zhatilo každý nový projekt," uviedol Marc Ajúb z Americkej univerzity v Bejrúte. Energetický sektor v krajine je v kríze asi tri desaťročia kvôli nedostatočným investíciám, ale tiež všadeprítomnej korupcii.
"Existovalo niekoľko plánov na prechod na zemný plyn, ktorý je lacnejší, ale stroskotali na konflikte záujmov a politickej nevôli tých, ktorí profitujú z fosílnych palív," povedal Ajúb. Namiesto investovania do vlastných nových elektrární vláda najala dve plávajúce elektrárne zakotvené pri pobreží za viac ako 1,5 miliardy dolárov. Kontrakt na toto pôvodne len dočasné riešenie bol nakoniec dvakrát predĺžený, čo sprevádzali tiež podozrenia z korupcie. Kvôli zhoršujúcej sa ekonomickej kríze ale v roku 2021 vláda musela prenájom plávajúcich elektrární zrušiť, pretože naň už nemala peniaze.
Dočasná dohoda s Irakom
Dočasná dohoda s Irakom podľa Ajúba problém nerieši. "Ekonomika je paralyzovaná. Nevyhnutný je komplexný prístup, začať sa musí reformou financií a transparentnými kontraktmi," poznamenal Ajúb. V Libanone sa podľa neho od konca 90. rokov nepostavila ani jedna elektráreň. "Počítal som to zo všetkých strán a vyšlo mi, že libanonská vláda za 30 rokov do energetického sektora investovala len päť miliárd dolárov," odhadol Ajúb.
Libanon, kde žije asi šesť miliónov ľudí, vrátane asi 800.000 sýrskych utečencov, zažíva od roku 2019 hlbokú ekonomickú a finančnú krízu, označovanú za najhoršiu od občianskej vojny v rokoch 1975 až 1990. Podľa mnohých za súčasnú situáciu môže zlé hospodárenie politických elít a rozsiahla korupcia. Podozrivý zo sprenevery miliónov dolárov zo štátnej kasy je aj bývalý guvernér centrálnej banky Rijád Salámí, ktorý túto inštitúciu viedol do vlaňajška tridsať rokov. Nového šéfa centrálnej banky sa doteraz nepodarilo zvoliť, rovnako ako krajina pre politické spory nemá už skoro dva roky zvoleného prezidenta. Úradujúcou hlavou štátu je od konca októbra 2022 premiér Nadžíb Mikátí.
