WASHINGTON - Fakt, že antibiotiká už nezaberajú, sa stáva čoraz väčším problémom ľudstva. Vedci predkladajú pochmúrnu predpoveď budúceho vývoja. Ich záver: Do roku 2050 by viac ako 39 miliónov ľudí na celom svete mohlo zomrieť na infekcie baktériami odolnými voči antibiotikám.
Komplexná štúdia o antimikrobiálnych látkach prichádza k šokujúcej predpovedi: do roku 2050 by viac ako 39 miliónov ľudí na celom svete mohlo zomrieť na infekcie zárodkami odolnými voči antibiotikám a takéto patogény by mohli hrať úlohu prinajmenšom pri ďalších 169 miliónoch úmrtí.
archívne video
Vedci bijú na poplach
Kľúčovou príčinou nárastu rezistencie je nadmerné a nevhodné používanie antibiotík v humánnej a veterinárnej medicíne. Každá aplikácia môže viesť k množeniu rezistentných baktérií, pretože tieto potom majú výhodu prežitia. Schopnosť odhadnúť budúci vývoj je kľúčová pre život zachraňujúce protiopatrenia, povedal Mohsen Naghavi z Washingtonskej univerzity, jeden z prvých autorov štúdie.
Výskumný tím vedený Christopherom Murrayom z Washingtonskej univerzity v Seattli použil 520 miliónov súborov údajov, ktoré reprezentovali vývoj rezistencie na antibiotiká v rokoch 1990 až 2021 v počítačovom modeli. Na tomto základe bola vytvorená prognóza na najbližšie roky, ktorá je prezentovaná v odbornom časopise „The Lancet“.
Model výskumníkov ukázal aj možný pozitívny vývoj: Lepšia liečba závažných infekcií a lepší prístup k antibiotikám by mohli v rokoch 2025 až 2050 zabrániť 92 miliónom úmrtí.
Vakcíny sú často neúčinné – ohrození sú najmä starší ľudia
Vývoj sa však značne líši podľa vekovej skupiny: Zatiaľ čo počet úmrtí súvisiacich s rezistenciou u detí mladších ako päť rokov sa znížil o 50 percent, počet ľudí vo veku 70 a viac rokov sa zvýšil o 80 percent. Výskumníci pripisujú nárast prípadov u starších ľudí často nižšej účinnosti alebo intolerancii vakcín a liekov u starších ľudí, ako aj viac základných ochorení.
Keďže populačná skupina ľudí nad 64 rokov bude v najbližších rokoch najviac rásť, do roku 2050 by sa podľa modelu mohli celkovo zvýšiť aj úmrtia súvisiace s rezistenciou z 1,14 milióna (2021) na 1,91 milióna (2050) ročne. Podľa modelového výpočtu by sa počet úmrtí, v ktorých zohrávajú úlohu multirezistentné baktérie, mohol zvýšiť zo 4,71 milióna na 8,22 milióna.
Výskumníci obhajujú zoznam protiopatrení
„Aby sa to nestalo smrteľnou realitou, naliehavo potrebujeme nové stratégie na zníženie rizika závažných infekcií prostredníctvom vakcín, nových liekov, zlepšenej zdravotnej starostlivosti, lepšieho prístupu k existujúcim antibiotikám a pokynov, ako ich čo najefektívnejšie používať,“ povedal autor štúdie Stein Emil Vollset z Nórskeho inštitútu verejného zdravia.
Antibiotická kríza sa netýka len krajín s nízkymi a strednými príjmami. USA a Kanada patrili medzi päť regiónov sveta, v ktorých úmrtia súvisiace s rezistenciou najviac vzrástli v rokoch 1990 až 2021. Ďalšími regiónmi sú Latinská Amerika, západná Afrika, južná Ázia a juhovýchodná Ázia.
Do roku 2050 sa očakáva najvyšší nárast v južnej Ázii (vrátane Indie), Latinskej Amerike a Karibiku. „Tieto údaje by mali viesť k investíciám a cieleným opatreniam na riešenie rastúcej výzvy antimikrobiálnej rezistencie v regiónoch,“ povedal Samuel Kariuki z Kenského inštitútu lekárskeho výskumu, ktorý sa na štúdii nezúčastnil.
