TEHERÁN/JERUZALEM – Vojna v Pásme Gazy už priamo zasiahla aj najväčšiu krajinu Blízkeho východu. Po atentáte na lídra Hamasu Ismáila Haníju v iránskej metropole Teherán, sľubovalo radikálne hnutie okamžitú odvetu. Hamas viní z útoku Izrael, i keď sa k nemu do týchto chvíľ nikto nepriznal. Po určitom čase sa však situácia trochu upokojila. Irán odmieta konať unáhlene, no Izrael tejto rétorike neverí a povoláva do armády ďalších mužov.
Niekoľko týždňov hrozilo, že najväčšia krajina Blízkeho východu sa zapojí do vojny v Pásme Gazy. Za určitých okolností to mohlo viesť až k vypuknutiu tretej svetovej vojny. Iránske radikálne hnutie Hamas, ktoré formálne ovláda aj Pásmo Gazy, prišlo totiž o svojho vodcu Ismáila Haníju.
Bol na ňom spáchaný atentát, keď rakety zasiahli vilu v Teheráne, v ktorej sa v tom čase nachádzal. K útoku sa oficiálne nikto nepriznal, no Hamas viní Izrael. V ten istý deň bol totiž spáchaný aj druhý atentát. V Bejrúte, metropola Libanonu, bol zabitý druhý najvyšší člen radikálneho hnutia Hizballáh, Fuád Šukra. K útoku sa oficiálne prihlásil Izrael.
Šírenie neistoty
Hamas a Hizballáh tak počas jedného dňa zaznamenali dve ťažké straty. Svoj hnev a túžbu po pomste chceli pretaviť do možného útoku na Izrael. V súčasnej dobe sa však zdá, že Irán od toho upustil. Ako informuje CNN, podľa hovorcu Zboru iránskych revolučných gárd (IRGC), zložka armády, Irán skutočne nejaký čas sľuboval odvetu za atentát na vodcu Hamasu Haníju.
"Čas je v tejto chvíli na našej strane. Plán odvety sa môže predĺžiť. Reakcia Iránu sa môže líšiť od predošlého útoku na Izrael, pričom Teherán neplánuje žiadne unáhlené kroky," uviedol Ali Mohamed Naeini s tým, že Izraelčanov (nazýva ich sionistami) nechajú žiť v neistote.
Naeini tak reagoval na prvý útok Iránu voči Izraelu, ktorý sa odohral v apríli tohto roku. Teherán vtedy vypustil na svojho nepriateľa tritisíc rakiet. Mala to byť odveta za útok na iránsku ambasádu v Damasku (Sýria), pri ktorom zahynul vtedajší vrchný veliteľ IRGC Mohamed Reza Zahedi.
Vojna USA skôr uškodí
Podľa bývalého veliteľa IRGC Mohsena Rezaeeho budú prípadné iránske akcie voči Izraelu veľmi vypočítavé. "V Pásme Gazy musí čo najrýchlejšie nastať prímerie. Spojené štáty a Izrael by nemali opakovať svoje chyby. Ak by v prvých týždňoch vojny USA zastavili Izrael a kroky premiéra Netanjahua, boje by skončili. Z toho vyplýva, že hlavným prvkom predĺženia vojny sú USA a Izrael. Čím dlhšie bude konflikt v Pásme Gazy pokračovať, tým viac to uškodí práve USA," podotkol na záver.
Existujú určité náznaky, že Irán sa môže vzdať plánov na útok na Izrael, pokiaľ sa dosiahne dohoda o prímerí. Misia krajiny pri OSN však nedávno uviedla, že "odveta Teheránu nesúvisí úplne s tým, či sa v Pásme Gazy dosiahne prímerie alebo nie". Podľa nemenovaného diplomata ide Hamasu a Hizballáhu v prvom rade o akt odvety za stratu vodcu a veliteľa armády.
Vojna v Pásme Gazy trvá od masakry, ktorú dňa siedmeho októbra 2023 rozpútali bojovníci Hamasu v južných častiach Izraela. Chodili od domu k domu, vypaľovali ich a vraždili bezbranných civilistov (1 200). Mnohých si odniesli aj ako rukojemníkov (251). IDF (izraelské obranné sily) následne zaútočili na Pásmo Gazy, ktoré je formálne pod kontrolou Hamasu.
Ďalší muži do armády
IDF začalo do svojich radov povolávať už predtým vyňatých záložníkov. Ako píše The Times of Israel, do služby by malo vstúpiť približne 15-tisíc mužov. Izraelské ministerstvo obrany a IDF začiatkom tohto týždňa vysvetlili, že rozhodnutie o zrušení demobilizácie (prevedenie vojnových síl do mierového stavu) vojakov nasledovalo po posúdení "činnosti stálej armády a záložných síl a ako súčasť plánovaného procesu zo strany IDF na zvýšenie vojenských rezerv".
IDF uviedla, že už začala povolávať príslušných Izraelčanov, ktorí slúžili v kritických úlohách, a tých, ktorí sú schopní vrátiť sa a slúžiť ako záložníci. K ich predošlému prepusteniu z armády malo dôjsť po zrušení niektorých jednotiek, alebo odchodu do dôchodku (od 40 do 49 rokov).
Po masakre nepovolali záložníkov
Za posledných 10 rokov malo byť podľa Channel 12 udelených približne 170-tisíc výnimiek, kedy záložníci nemuseli opätovne vstúpiť do aktívnej služby. "Po masakre (7. október 2023) nebolo povolaných vyše 50-tisíc záložníkov, ktorí mali stáť v prvej línii," uviedla izraelská štátna televízia Kan.
V ďalšom úsilí o zmiernenie nedostatku armádnych síl odhlasoval Izrael minulý mesiac návrh zákona, ktorým sa predĺžila povinná služba pre mužov na tri roky. Podľa ďalšej navrhovanej legislatívy by mali mužskí vojaci slúžiť v armáde 36 mesiacov počas nasledujúcich piatich rokov. Zároveň IDF začala pomaly povolávať členov ultraortodoxnej komunity Haredi, ktorá je charakteristická svojou prísnou interpretáciou náboženských zdrojov.
