BRATISLAVA - Desať miliárd eur z kohézneho fondu Európskej únie (EÚ) pre krajiny postihnuté záplavami považuje predseda vlády SR Robert Fico za "obrovskú pomoc". Výrazne to podľa neho prispeje k náprave škôd, ktoré vznikli v štátoch strednej Európy v posledných dňoch. Uviedol to po stretnutí šéfov vlád štyroch krajín s predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou v poľskom Vroclave, informuje osobitný spravodajca. Slovensku z tejto čiastky vyčlenili jednu miliardu. Fico ju chce použiť aj na iné projekty spojené s preventívnymi opatreniami.
Podľa Fica Slovensko, Česko, Poľsko a Rakúsko ešte pred týmto návrhom von der Leyenovej požiadali eurokomisiu o väčšiu mieru flexibility pri využívaní fondov EÚ v súvislosti so záplavami.
"Nepamätám si, od momentu, keď som prvýkrát navštívil mítingy na úrovni EÚ, že by taká krátka schôdzka priniesla také dobré výsledky," skonštatoval slovenský premiér v súvislosti s rokovaním, ktoré hostil poľský premiér Donald Tusk a zúčastnili sa na ňom aj predseda českej vlády Petr Fiala a rakúsky kancelár Karl Nehammer.
VIDEO
Z 10 miliárd eurofondov na povodne pre Slovensko pripadne jedna miliarda eur
Z 10 miliárd eur kohéznych fondov EÚ na povodne pre Slovensko pripadne jedna miliarda eur. Poľsku pôjde päť miliárd eur, Českej republike dve miliardy eur, Rakúsku 500 miliónov eur a Rumunsku 1,5 miliardy eur. Na tlačovej konferencii to v piatok v Bratislave uviedol predseda vlády SR Robert Fico (Smer-SD), ktorý sa vo štvrtok (19. 9.) zúčastnil v poľskej Vroclavi na rokovaní premiérov a Európskej komisie (EK) o povodniach. Stretnutie o využití fondov EÚ by sa podľa premiérových slov malo uskutočniť na budúci týždeň.
VIDEO
"Okrem špeciálnych nástrojov ako je fond solidarity máme štandardné európske fondy, okrem iného určené aj na tzv. kohéziu, teda na akési vyrovnávanie rozdielov medzi jednotlivými regiónmi EÚ. V rámci týchto kohéznych fondov máme určitý objem peňazí, ktoré patria SR," priblížil Fico. EK podľa neho ponúkla riešenie, že na riešenie záplav z peňazí, určených na kohéziu, nebude potrebná žiadna spoluúčasť štátu. "Po druhé, nebude treba prefinancovať konkrétne projekty štátom, ale peniaze budú priamo použité z európskych fondov," spresnil.
Vo Vroclavi sa diskutovalo podľa neho aj o tom, či sa budú môcť financovať projekty len ako prevencia pred povodňami alebo aj také, ktoré odstránia škody spôsobené povodňami. "Dohodli sme sa, že začneme veľmi intenzívny dialóg s EK. Chceme poznať rozsah projektov, ktoré spadajú do tohto rámca. Je niekoľko ministerstiev, cez ktoré by bolo možné spomínané peniaze realizovať. Je to najmä ministerstvo životného prostredia, ministerstvo vnútra, ako aj ministerstvo dopravy," doplnil Fico. "Ak bude EK tak flexibilná ako bola včera, tak verím, že zdroje v objeme jednej miliardy budeme môcť použiť nielen na opravu poškodenej infraštruktúry, ale aj na niektoré preventívne opatrenia," dodal premiér.
Škody v Devínskej Novej Vsi odhadujú na 112 miliónov eur
Škody po povodni v katastri bratislavskej mestskej časti Devínska Nová Ves, ale aj ich následné odstraňovanie, vrátane protipovodňových opatrení, sú predbežne odhadované na 112.700.000 eur. Započítaný je však do toho aj majetok hlavného mesta, štátu i súkromných osôb. Uviedol to starosta Devínskej Novej Vsi Dárius Krajčír s tým, že mnohé škody sa ukážu až po opadnutí vody. "Je to hrubý odhad, ale maximálny možný, na základe reálnych čísiel. Preto je odhadovaná suma taká extrémne vysoká, lebo je tam zarátaný majetok hlavného mesta, majetok štátu i majetok súkromných a právnických osôb, ktoré boli dotknuté touto povodňou," skonštatoval Krajčír s tým, že takéto odhady zasielali aj okresnému úradu.
V sume sú započítané všetky poškodené či zaplavené komunikácie v mestskej časti, pripomína napríklad cestu či cyklotrasu do Devína alebo smerom na Vysokú pri Morave. Zatiaľ sa podľa neho ani nevie, akú hodnotu budú mať práce na Cyklomoste slobody. Do pozornosti dáva tiež čističky odpadových vôd, ktoré sú v mestskej časti dve. Zabúdať netreba ani na samotné zásahy, materiál a všetky protipovodňové opatrenia na predchádzanie ďalších škôd. To všetko sa podľa neho bude ešte len vyfakturovávať. Rovnako tak prečerpávacia stanica, kde bude podľa starostu potrebné doplniť jej kapacitu. Obhliadnuť bude potrebné aj domy, ktoré boli zasiahnuté povodňou, a či, prípadne do akej miery bola narušená ich statika. Poškodená je napríklad vodná nádrž, ktorú by mal prísť obhliadnuť začiatkom budúceho týždňa geológ a povedať, aké práce budú potrebné. Škody sa nevyhli ani základným školám, kde zatiekli kuchyne či spoločné priestory.
"Vďaka spodnej vode máme prepady aj na miestach, ktoré neboli zatopené," poznamenal Krajčír. Ako príklad uvádza ihrisko na Základnej škole Ivana Bukovčana, ktoré je z jednej tretiny uzatvorené. Situáciu bude potrebné taktiež riešiť s geológom, výkopové práce sa môžu dotknúť polovice ihriska a môžu vyjsť na niekoľko stoviek tisíc eur. Mestská časť zároveň očakáva aj možné zosuvy svahov, čo sa však prejaví, až keď voda opadne. Opravy sa nevyhnú ani vodohospodárskym zariadeniam. "Situácia ohľadom povodne v našej mestskej časti sa našťastie stabilizovala, avšak pred nami je naďalej množstvo práce," dodal Krajčír.
Vyjadrila sa aj Leyenová
Krajiny strednej Európy vrátane Slovenska, ktoré v minulých dňoch postihli povodne, budú môcť čerpať peniaze na odstraňovanie ich následkov z Fondu solidarity EÚ aj kohézneho fondu. Z kohézneho fondu je na tento účel možné využiť desať miliárd eur. Vo štvrtok to uviedla predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová po stretnutí so šéfmi vlád Poľska, SR, ČR a Rakúska v poľskom meste Vroclav. Informuje o tom osobitný spravodajca.
Na schôdzke sa rokovalo o spôsoboch, ako čo najrýchlejšie a najflexibilnejšie podporiť ľudí a oblasti zasiahnuté ničivými povodňami. Von der Leyenová spomenula, že pri kríze sa využíval aj program diaľkového prieskumu Zeme Copernicus a satelity, vďaka čomu bolo možné sledovať vývoj záplav. Fond solidarity podľa nej možno použiť na obnovu ciest, železničných tratí či mostov. Tieto peniaze však podľa nej nebudú stačiť, takže na schôdzke sa hovorilo aj o možnosti flexibilného použitia prostriedkov z kohézneho fondu. Postup bude podľa nej taký, že krajina najprv dostane peniaze a následne ich bude môcť použiť na stopercentné financovanie projektov na odstránenie škôd.
Premiér SR Robert Fico pripomenul, že "Slovensko pri týchto povodniach má to šťastie, že nemá obete na ľudských životoch". Vyjadril ľútosť, že vo zvyšných troch krajinách pri záplavách zahynuli ľudia. "Ľudia, ktorí žijú v Európskej únii, chcú vidieť, že orgány EÚ prejavujú rovnakú mieru starostlivosti o občanov EÚ, ako často prejavujeme o ľudí v iných krajinách, kde majú takisto rôzne tragédie a kde čelia obrovským nešťastiam," vyhlásil Fico. Podľa neho táto pomoc zo strany EÚ zvýši dôveryhodnosť európskych inštitúcií v očiach občanov.
Hostiteľ schôdzky, poľský premiér Donald Tusk, sa poďakoval von der Leyenovej za promptnú reakciu. "Potrebovali sme len 45 minút na to, aby sme sa zhodli na našich očakávaniach a dostali prísľub zo strany Európskej komisie, s ktorým sme spokojní," povedal. Český premiér Petr Fiala pripomenul, že najviac zasiahnuté v ČR sú Olomoucký a Moravskosliezsky kraj, pričom vláda plánuje vyčleniť na pomoc zasiahnutým oblastiam 40 miliárd korún. Rakúsky kancelár Karl Nehammer informoval, že jeho vláda vynaloží na riešenie následkov povodní miliardu eur a ďalšiu polmiliardu bude môcť čerpať z EÚ.
