BRATISLAVA - Obhajoba podnikateľa Jozefa Brhela podala na Generálnej prokuratúre SR trestné oznámenie na Františka Imreczeho pre podozrenie z krivej výpovede a krivej prísahy v kauze Mýtnik. Podľa neho zamlčal svoj kontakt s vyšetrovateľkou kauzy JUDr. Monikou Barčákovou, keď tento rok 14. júna vypovedal na Úrade inšpekčnej služby MV SR k takzvaným technickým spisom. Informuje o tom Topky.sk advokátska kancelária Mandzák a spol., s.r.o., ktorá Brhela zastupuje.
Obhajoba sa ale domnieva, že vyšetrovateľka sa podieľala na príprave spolupracujúceho svedka na jeho prvý kajúcnicky výsluch, prišiel naň s pripravenými poznámkami, kde mal predpripravenú aj poznámku o tom, že bude unavený.
archívne video
Trestné oznámenie súvisí s udalosťami v roku 2021
Ako uvádza advokátska kancelária, trestné oznámenie súvisí s udalosťami z 8. až 10. júna 2021, kedy bol Imrecze v kolúznej väzbe pre trestné stíhanie v kauze Mýtnik. Vtedajší vyšetrovateľ NAKA Ľubomír Daňko si vyžiadal Imreczeho z väzby „za účelom vykonania procesných úkonov“ do takzvaného technického spisu číslo 154.
"V utorok a stredu 8. a 9. júna 2021 do neho Imrecze skutočne vypovedal, ale v spise sa nenachádza žiadna jeho výpoveď zo štvrtka 10. júna 2021. Rovnako sa v tomto tzv. technickom spise číslo 154 nenachádza ani iný záznam, ktorý by objasňoval, čo sa s Ing. Františkom Imreczem dialo potom, čo ho príslušníci NAKA vyzdvihli v bratislavskej väznici na základe žiadosti, že ide do tohto spisu vypovedať,“ uviedol obhajca Brhela Michal Mandzák.
„Pre kauzu Mýtnik ide o podstatnú udalosť, pretože na druhý deň, v piatok 11. júna 2021, sa uskutočnil prvý procesný výsluch Ing. Františka Imreczeho potom, čo tento začal s orgánmi činnými v trestnom konaní spolupracovať. Práve v piatok 11. júna 2021 prvýkrát vypovedal aj proti môjmu klientovi. Existuje pritom dôvodné podozrenie, že práve na túto výpoveď sa vo štvrtok 10. júna pripravoval v budove NAKA za dodnes nevyjasnených okolností,“ dodal Mandzák.
Úrad inšpekčnej služby Ministerstva vnútra (MV) SR od 24. apríla 2024 vedie trestné stíhanie pre podozrenie, že takzvané technické spisy sa používali aj „na prípravu osôb na výsluchu v iných trestných konaniach, minimálne v trestnom konaní ‚Mýtnik‘,“ uvádza sa to v uznesení o začatí trestného stíhania. Z tohto dôvodu sa inšpekcia viacerých svedkov pýtala aj na udalosti z 10. júna 2021.
Výpovede svedkov
Ako svedkovia boli vypočutí bývalí príslušníci NAKA Jaroslav Vereščák a Marek Ujjobbágy a zhodne vypovedali, že to boli práve oni, kto 8. a 9. júna 2021 vypočúval Imreczeho do tzv. technického spisu číslo 154. Potvrdili, že ho mali vypočúvať aj tretí deň 10. júna 2024, avšak tento výsluch sa podľa ich výpovedí neuskutočnil. „Tretí deň som mal plánovaný výsluch s Františkom Imreczem, prišla do výsluchovej miestnosti pani Barčáková ešte predtým, ako tam prišiel František Imrecze, kde mi uviedla, presnú citáciu si nepamätám, avšak niečo v znení môžete plachtiť domov, dnes si ho beriem ja, lebo moja vec je dôležitejšia a ja ho potrebujem vypočuť,“ vypovedal na Úrade inšpekčnej služby 22. mája 2024 Vereščák.
Advokátska kancelária dodáva, že tomuto zodpovedajú aj vyjadrenia Daňka zachytené súdom schváleným odpočúvaním realizovaným Úradom inšpekčnej služby MV SR z 11. júna 2021, podľa ktorého plánovaný výsluch Imreczeho 10. júna 2021 do tzv. technického spisu číslo 154 zrušila vyšetrovateľka kauzy Mýtnik s cieľom, „aby dneska vypočúvala“, t. j. preto, aby sa Imrecze pripravil na svoj prvý kajúcnicky výsluch v kauze Mýtnik z 11. júna 2021. Podotýka, že Barčáková počas výsluchu na Špecializovanom trestnom súde 5. februára 2024 na otázky k udalostiam z 10. júna 2021 uviedla, že „nemá vedomosť o tom, že by s Imreczem bola v kontakte“.
Podľa Mandzáka ja od začiatku jasné, že pani Barčáková zahmlieva. "Podali sme aj na ňu už skôr trestné oznámenie pre podozrenie z krivej výpovede a krivej prísahy. Trestné oznámenie v súčasnosti rieši Úrad inšpekčnej služby,“ uviedol Mandzák s tým, že dokonca aj Imrecze počas výsluchu na Úrade inšpekčnej služby 14. júna 2024 k udalostiam z 10. júna 2021 potvrdil, že plánovaný výsluch do tzv. technického spisu číslo 154 zrušila vyšetrovateľka Barčáková, teda potvrdil, že spolu v ten deň v kontakte boli.
Imrecze udalosti opisuje odlišne
Mandzák však podotýka, že Imrecze udalosti opisuje odlišne ako ostatní dvaja svedkovia – bývalí policajti. Imrecze tvrdí, že po príchode na NAKA si ho vzal vyšetrovateľ PeadDr. Tomáš
Emmel, aby vypovedal ku kauze Taper. Až následne si ho podľa vlastných slov vyhľadala vyšetrovateľka Barčáková a zariadila mu prípravu na jeho prvý kajúcnický výsluch v kauze Mýtnik. Emmel už túto verziu pre média vyvrátil a poukázal na to, že kauzu Taper už vtedy nevyšetroval.
„Zo všetkých inšpekciou zaistených dôkazov vyplýva, že aj pán Imrecze o svojej príprave na prvý výsluch v kauze Mýtnik klame. Pritom by malo byť jednoduché to overiť. Stačí zistiť, či 10. júna 2021 vypovedal ku kauze Taper. Ak nie, ide o nepochybný dôkaz, že sa dopustil krivej výpovede,“ uviedol Mandzák. „Ale už by ma neprekvapilo, ak by sa náhodou zjavil nejaký nikde nezaevidovaný úradný záznam, že pána Imreczeho 10. júna 2021 vyťažovali operatívni pracovníci NAKA – v konečnom dôsledku aj to by bolo potvrdením nedôveryhodnosti celého procesu a iba by to znásobilo podozrenia, že polícia sa aktívne podieľala na príprave pána Imreczeho na jeho prvý kajúcnický výsluch,“ dodal.
Mandzák hovovorí o manipulácii trestného konania
Vyšetrovateľ Úradu inšpekčnej služby priznal Ing. Jozefovi Brhelovi procesné postavenie poškodeného v trestnom konaní vedenom proti Čurillovcom pre manipuláciu trestného konania Mýtnik. "Podľa Uznesenia vyšetrovateľa o vznesení obvinenia Mgr. Pavlovi Ďurkovi a spol. malo dôjsť k závažnej manipulácii trestného konania Mýtnik a k porušeniu práva na obhajobu poškodeného Ing. Jozefa Brhela, ktoré je garantované čl. 50 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd," píše advokátska kancelária, ktorá tiež prináša doslovné citáty z výsluchov osôb, ktoré preukazujú, ako viedli trestné konanie Čurillovci a Lipšicovci.
Využíval sa podľa nej nátlak väzbou a vysokými trestami tak, aby sa kajúcnici priznali ku skutkom, ktoré sa nestali, alebo nie sú trestnými činmi. "Kajúcnici sa najprv vypočúvali v pochybných objektoch, akým je napríklad domček v Lamači v rôznych technických spisoch. Doteraz nemáme prístup ku všetkým týmto spisom, ktoré preukazujú manipuláciu trestného konania Mýtnik. Dôkazom o manipulácii trestného konania je to, že ak sa výsluch nepodaril podľa scenára, tak prokurátor Repa mal za to vulgárne vynadať vyšetrovateľom Vereščákovi a Barčákovej," dodáva.
Ďalšie spôsoby manipulácie
Ďalším spôsobom manipulácie trestného konania Mýtnik je podľa Mandzáka vytvorenie kajúcnikov z osôb, ktoré sa sami nepriznali k svojej údajnej trestnej činnosti. Napríklad Imrecze pred vyšetrovateľom Úradu inšpekčnej služby vypovedal, že nespáchal v tomto konaní žiaden trestný čin a že projekty dodávané finančnej správe neboli predražené, ale naopak zarobili štátu 1,6 miliardy eur. Rovnako tvrdí, že nedopustil machinácie pri verejnej súťaži a dražbe. I napriek tomu z neho prokurátor Repa urobil kajúcnika a poskytuje mu výhody.
"Jediná osoba, ktorá sa mala priznať ku skutku pred súdom, je konateľka Allexisu Ing. Jana Rovčaninová. Táto však teraz sama napáda uzavretú dohodu o vine a treste a tvrdí, že je nevinná. Dohodu uzavrela len preto, lebo jej prokurátor Repa povedal, že chce počuť na súde 10x áno, inak ju zavrie a bude to horšie," uvádza s tým, že ďalší údajný kajúcnik vypovedal, že jeho obhajkyňa chcela za vybavenie 218 t.j. podmienečné zastavenie trestného stíhania spolupracujúcemu obvinenému, čiastku 100-tisíc eur. "Vzhľadom na závažnosť týchto zistení preukazujúcich manipuláciu kauzy Mýtnik budeme žiadať, aby senát vedený JUDr. Jánom Hrubalom toto konanie zastavil," uzatvára Madzák.
