Park už neplní svoju funkciu,“ hovorí primátor Michaloviec Jozef Bobík.
MICHALOVCE - Časť starobylého parku grófa Sztárayho v Michalovciach zlikvidujú. Na mieste dvestoročných drevín vyrastú rodinné domy. Mesto dokonca dá 2,7 milióna na infraštruktúru. Aj keď sa starí Michalovčania chytajú za hlavy, radnica v tom nevidí nič zlé. Súkromná firma už ponúka parcely za 1,4 až 2,56 milióna bez DPH.
„Záhradu dal vytvoriť po roku 1809 gróf Sztáray. Tiahla sa v celom ohybe Laborca. Najprv slúžila iba panstvu, po druhej svetovej vojne tam
chodili všetci Michalovčania na promenádu,“ spresňuje stavebný inžinier a historik
Jaroslav Gorás. Po reštitúcii sa pozemky navrátili reštituentom. Park začal upadať a nemal sa oň kto starať.
„Mesto zarážajúco rýchlo zmenilo svoj územný plán a povolilo v tejto lokalite výstavbu bez ohľadu na historickú hodnotu tohto parku. Je to najlukratívnejšia časť Michaloviec z pohľadu pokojného bývania,“ dodáva J. Gorás. Radnica vo výrube stromov a v novej výstavbe nič zlé nevidí. Dokonca vyčlenili 2,7 milióna na vybudovanie infraštruktúry.
„Park už neplní svoju funkciu. Príroda sama pôvodnú Kertu rozšírila. Predtým bola užšia. Stavať sa bude práve v tejto lokalite. Pamiatkový úrad aj životné prostredie dali kladné stanovisko, aby tu mohli stáť domy. Mesto nemohlo mať nijaké námietky, aby sa tu začalo s výstavbou,“ spresňuje primátor mesta Jozef Bobík. Tvrdenie o samovoľnom rozšírení Kerty spochybňuje historik J. Gorás. „Na mape z roku 1866 vidno, že parcela, kde sa budú stavať domy, bola už vtedy zakreslená ako park,“ dodáva Gorás.
„Mesto zarážajúco rýchlo zmenilo svoj územný plán a povolilo v tejto lokalite výstavbu bez ohľadu na historickú hodnotu tohto parku. Je to najlukratívnejšia časť Michaloviec z pohľadu pokojného bývania,“ dodáva J. Gorás. Radnica vo výrube stromov a v novej výstavbe nič zlé nevidí. Dokonca vyčlenili 2,7 milióna na vybudovanie infraštruktúry.
„Park už neplní svoju funkciu. Príroda sama pôvodnú Kertu rozšírila. Predtým bola užšia. Stavať sa bude práve v tejto lokalite. Pamiatkový úrad aj životné prostredie dali kladné stanovisko, aby tu mohli stáť domy. Mesto nemohlo mať nijaké námietky, aby sa tu začalo s výstavbou,“ spresňuje primátor mesta Jozef Bobík. Tvrdenie o samovoľnom rozšírení Kerty spochybňuje historik J. Gorás. „Na mape z roku 1866 vidno, že parcela, kde sa budú stavať domy, bola už vtedy zakreslená ako park,“ dodáva Gorás.
