MEXIKO - Zničené mesto Chichén Itzá v Mexiku je dnes veľkou turistickou atrakciou, ktorá každoročne priláka približne dva milióny ľudí z celého sveta. Najnovšie zistenia vedcov sú však mimoriadne desivé. Priniesli totiž dôkazy o tom, že toto prosperujúce mesto bolo dejiskom hrôzostrašných rituálov, pri ktorých boli obetované deti.
Ohromujúce starobylé stavby Chichén Itzá, vrátane slávnej pyramídy El Castillo vysokej takmer 100 metrov, sú dôkazom zručnosti mayského ľudu. Bývalé mesto však skrýva hrozné tajomstvo, pretože približne pred tisíc rokmi tu boli vykonávané brutálne rituálne vraždy detí. Nová štúdia publikovaná v časopise Nature poukazuje na nález kostrových pozostatkov chlapcov vo veku od troch do šesť rokov, pričom niektorí z nich boli dvojčatá. Autormi štúdie sú vedci z Inštitútu Maxa Plancka pre evolučnú antropológiu v Lipsku. V správe uviedli, že úbohé deti boli pravdepodobne zabíjané nožmi, oštepmi alebo sekerami a ich telá boli následne uložené do podzemnej komory.
Pozostatky ukladali do komôr v podzemí
Chichén Itzá je jedným z nových divov sveta. Kedysi to bolo prosperujúce mesto, ktoré pôvodne postavili Mayovia približne pred 1 500 rokmi. Brutálnemu aktu obetovania ľudí sa venovali preto, lebo si mysleli, že krv je silným zdrojom potravy pre bohov a že oni im z vďačnosti pošlú dážď a zúrodnia polia. Mesto bolo známe rituálnym zabíjaním, o čom svedčia pozostatky obetí a umenie vrátane „tzompantli“ (kamenných rytín lebiek). V roku 1967 odborníci v Chichén Itzá našli pozostatky viac ako stovky malých detí v „chultun“, čiže v komore v tvare fľaše v podzemí. Takéto objekty sa v tom období považovali za spojovacie body s podsvetím a nadprirodzeným svetom mŕtvych.
Prekvapivé výsledky analýzy
Vedci realizovali genetickú analýzu pozostatkov 64 týchto jedincov s cieľom identifikovať ich pohlavie. Zistili, že išlo o mužov. Až doteraz sa akademici domnievali, že v Chichén Itzá boli obetované najmä ženy. Dôvodom sú správy zo začiatku 20. storočia, ktoré spopularizovali „hrozivé príbehy" o mladých ženách a dievčatách ako o obetiach. Nová genetická analýza však nečakane a s istotou priniesla dôkaz, že všetkých 64 testovaných jedincov boli chlapci a boli medzi nimi aj dva páry jednovaječných dvojčiat. „Keďže takéto dvojčatá sa spontánne vyskytujú len v 0,4 percentách celkovej populácie, prítomnosť dvoch párov v chultune je oveľa vyššia, než by sa očakávalo,“ vysvetľujú autori. Najmenej štvrtina detí bola v úzkom príbuzenskom vzťahu s aspoň jedným ďalším dieťaťom. Ich blízku biologickú príbuznosť mohli Mayovia považovať za lepšiu obetu bohom.
Dvojčatá boli v miestnej mytológii vnímané ako obzvlášť priaznivé a ich obetovanie je ústrednou témou posvätnej mayskej Knihy rady K'iche, „Popol Vuh“. Z analýzy navyše vyplýva, že mladé obete pochádzajú z miestnej populácie, pretože konzumovali podobnú stravu. Táto skutočnosť naznačuje, že vyrastali v rovnakej domácnosti a boli pravdepodobne zavraždené ako súčasť zvrátených verejných predstavení. Z datovania pozostatkov vyplýva, že chultun sa používala na mortuárne účely viac ako 500 rokov, od roku 600 do roku 1 100 nášho letopočtu. Väčšina z detí bola zabitá a pochovaná počas 200-ročného obdobia politického vrcholu Chichén Itzá medzi rokmi 800 až 1000 nášho letopočtu.
Nový pohľad na starovekú civilizáciu
Mayská civilizácia, ktorá vznikla okolo roku 2600 pred nášho letopočtu, prekvitala v Strednej Amerike takmer 3 000 rokov a svoj vrchol dosiahla medzi rokmi 250 až 900 nášho letopočtu. Preslávila sa jediným plne rozvinutým písomným jazykom v predkolumbovskej Amerike, mala vyspelé umenie a architektúru, ako aj matematické a astronomické systémy. Tieto nálezy odhalili zatiaľ najväčší prehľad o úbohých mladých obetiach, ktoré zomreli rukami abnormálnych rituálov.
