BRATISLAVA - Slovensko dáva do zdravotníctva naďalej menej financií ako Česko. V kvalite zdravotnej starostlivosti ho môže dobiehať vyššou efektívnosťou v hospodárení. Poukázal na to Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS).
Ozrejmil, že podiel poistencov štátu na celkovom počte poistencov je v obidvoch krajinách na úrovni okolo 56 percent, avšak podiel platby za poistencov štátu do verejných zdrojov bol v rokoch 2020 až 2022 na Slovensku výrazne nižší ako v Českej republike. "V roku 2023 sa podiel platby za poistencov štátu významne zvýšil a priblížil sa k úrovni, ktorú dosahuje v Českej republike," vysvetlil úrad.
Na Slovensku v roku 2023 dosiahlo poistné platené štátom za jeho poistencov sumu 2,081 miliardy eur, čo predstavovalo 29 percent z celkového verejného zdravotného poistenia. V Česku to bolo o jedno percento viac. V rokoch 2020 až 2022 bol rozdiel medzi krajinami každoročne vyšší ako päť percent. Pokles podielu poistného plateného štátom v SR sa podľa úradu opäť očakáva v roku 2024. "Je to čiastočne spôsobené miernym znížením platby za poistenca štátu oproti roku 2023, ale rozhodujúci vplyv bude mať zvýšenie odvodového zaťaženia pre ekonomicky aktívnych poistencov," vysvetlil. Podobný vývoj je podľa úradu možné sledovať aj pri mesačnej platbe za jedného poistenca štátu.
Ako sa môže Slovensko priblížiť?
ÚDZS poukázal aj na vývoj mesačnej platby za ekonomicky aktívneho poistenca v oboch krajinách za obdobie rokov 2020 až 2023. "Vďaka vyšším zárobkom je aj mesačná platba poistného za ekonomicky aktívneho poistenca vyššia v Českej republike ako na Slovensku. Rozdiel medzi krajinami však nie je taký významný ako v prípade platby za poistencov štátu," poznamenal. V roku 2021 bol rozdiel 21 percent, v rokoch 2022 a 2023 platili českí ekonomicky aktívni poistenci viac o 24 percent.
Slovensko sa podľa úradu môže ku kvalite zdravotnej starostlivosti Českej republiky priblížiť alebo vzdialiť práve tým, ako efektívne dokáže so svojimi obmedzenými zdrojmi verejného zdravotného systému hospodáriť. "V žiadnom zdravotníctve na svete nie je dosť zdrojov. (...) Do hľadania súladu medzi zdrojmi a potrebami je zapojených viac faktorov ako len mechanické a nepopulárne zvyšovanie zdravotných odvodov. Úroveň organizácie práce, zdravotnej prevencie, tlak na hospodárnosť sú významné činitele zdravotnej politiky, ktoré v konečnom dôsledku vedú k poznaniu, že efektívne minuté euro prináša vyššiu hodnotu za peniaze ako dve eurá vynaložené neefektívne," skonštatoval úrad.
