MOSKVA - Bývalý ruský trestanec odsúdený za vraždu, ktorý sa dostal z väzenia odchodom do vojny proti Ukrajine v radoch ruských žoldnierov, bol po návrate z vojny proti Ukrajine znovu odsúdený - za vraždu penzistky. Teraz ho znova prepustili z trestaneckej kolónie, pretože podpísal kontrakt s ruským ministerstvom obrany, a znova ho poslali do vojny proti Ukrajine. V trestaneckej kolónii nestrávil ani pol roka, napísal server Meduza
"Je to pravdepodobne prvý prípad, keď zverbovaný trestanec druhýkrát uniká odpykaním trestu odoslaním na bojisko," napísal spravodajský kanál Ostorožno, novosti s odvolaním sa na list riaditeľa trestaneckej kolónie. Ten pozostalých po zavraždenej penzistke informoval o oslobodení jej vraha, ktorý mal podľa verdiktu vyjsť na slobodu až v roku 2046.
Za vraždu bol odsúdený na 14 rokov za mrežami
Teraz dvadsaťdeväťročný Ivan Rossomachin bol pôvodne odsúdený v roku 2020 za vraždu na 14 rokov za mrežami. Z väznice vyšiel po dvoch rokoch krátko po vpáde ruských vojsk na Ukrajinu, pretože sa pridal k súkromnej žoldnierskej armáde zvanej Wagnerova (v ruskom prepise Vagnerova) skupina. Vlani na jar sa vrátil do rodnej dediny v Kirovskej oblasti na severe európskeho Ruska, kde budil strach a hrôzu.
Ľudia sa báli ísť do práce
"Vanka ide, v jednej ruke má pivo, v druhej vidly, sekeru, nôž. Ide a kričí: 'Všetky zabijem, podrežem celú rodinu!' Po nociach nespíme,“ oznámila miestnej televízii jedna z dediniek. Šéf miestneho podniku sa obrátil na políciu, pretože ľudia sa báli ísť do práce. Policajný náčelník sľúbil, že policajná hliadka bude nepretržite strážiť dedinu, ale niekoľko dní po zverejnení reportáže Rossomachina zadržali pre podozrenie z vraždy dôchodkyne.
Tento rok v apríli ho súd v Kirove na severe európskeho Ruska poslal na 22 rokov za mreže za to, že znásilnil a mimoriadne kruto zavraždil osemdesiatpäťročnú ženu. Kauza vyvolala mimoriadnu pozornosť, pretože sa stala jedným z prvých známych prípadov "recidívy", kedy sa zločinu znovu dopustil niekdajší trestanec omilostený prezidentom Vladimirom Putinom po zverbovaní do vojny proti Ukrajine. Pôvodne trestanca do vojny verbovala vo väzeniach len Wagnerova skupina, v súčasnosti tak robí aj ministerstvo obrany.
Nedostatok základného výcviku
Server BBC v apríli písal, že väzni verbovaní ruskými úradmi do bojov na Ukrajine prežívajú na fronte ešte kratší čas, než tomu bolo u trestancov pôsobiacich v radoch Wagnerovej skupiny. Vyskytujú sa aj prípady, keď väzni umierajú v prvých dvoch týždňoch po odchode z nápravného zariadenia, čo svedčí o tom, že sa im nedostalo ani základného výcviku.
V dobách, kedy na Ukrajinu posielala trestanca Wagnerova skupina Jevgenija Prigožina, ktorý zahynul pri záhadnej leteckej katastrofe krátko po vzbure proti Moskve, absolvovali väzni dva týždne výcviku a päť a pol mesiaca v prednej línii. Potom nasledovalo prepustenie na slobodu. Na to ale v mnohých prípadoch nedošlo. Polovica wagnerovcov, ktorých úmrtie sa podarilo BBC zdokumentovať, zomrela do troch mesiacov od podpísania zmluvy. Väzni zrekrutovaní ministerstvom obrany do trestaneckých oddielov zvaných Štorm-Z mali v zdokumentovaných prípadoch ešte menšiu výdrž. Polovica všetkých padlých zomrela počas prvých ôsmich týždňov na fronte.
