„Tohto roku sú bobule malé, lebo bolo málo vlahy," vysvetľuje Magda Haburová.
MALÁ TŔŇA - Manželia Magda (57) a Ladislav (58) Haburovci majú v Malej Tŕni takú vínnu pivnicu, že ani ich starí rodičia si nepamätali, kedy ju ich predkovia postavili.
Manželia Magda (57) a Ladislav (58) Haburovci majú v Malej Tŕni takú vínnu
pivnicu, že ani ich starí rodičia si nepamätali, kedy ju ich predkovia
postavili. „Môže mať aj tristo rokov,“ myslia si. Pivnička je
v 11-metrovej hĺbke pod zemou a drží sa v nej konštantná teplota
9 stupňov Celzia. Rovnako ako všetky vínne pivnice v tokajskej
oblasti je to podzemná sieť úzkych chodieb, ktoré sa
miestami hruškovito rozširujú.
Steny sú akoby obložené čiernym zamatom. „Je to ušľachtilá pleseň Cladosporium cellare, ľudovo nazývaná ‚pijak‘, pretože sa živí vínnymi výparmi a spätne ovplyvňuje dozrievanie vína v dubových sudoch,“ vysvetľuje pani Magda. „Keď tu bola na návšteve špecialistka Európskej únie na vínnu turistiku, povedala, že takáto pleseň sa nenachádza nikde inde vo svete a je veľmi vzácna.“
Magda Haburová pochádza z Veľkej Tŕne a jej muž z neďalekej Malej Tŕne. Rodiny oboch mali odjakživa vinice. Bol to honor, ale zároveň otročina. Chlapi museli štyrikrát za sezónu okopať vinicu a ženy ju zas pleli, priväzovali kríky o kolíky a orezávali vinič. Oberačka bola udalosť, na ktorej sa zišla rodina i priatelia, navarilo sa, napieklo a hodovalo. „Otec kontroloval, či neostala na zemi ani jediná bobuľka. Museli sme dávať pozor, aby sa do koša medzi bobule nedostala ani omrvinka chleba, lebo by znehodnotila víno. Nikdy sme cez prázdniny nechodili na výlety, celé leto sme len tu dreli,“ spomína si Magda.
„Nik z nás malopestovateľov sa nevenuje vínu pre biznis. Máme ho ako rodinné striebro a staráme sa oň z úcty k predkom,“ vraví Magda. Vinicu nemožno zanedbať ani jeden rok. Dorobia si víno akurát pre seba a priateľov a trochu hrozna predajú spracovateľom. „Cena kilogramu tokajských bobúľ je rovnaká ako vtedy, keď liter benzínu stál tri koruny. Je to niekedy ešte menej než za polozhnité zemiaky,“ dodáva Ladislav Habura. „Socializmus strašne poškodil tejto oblasti, už mohla byť na takej úrovni ako Champagne a Bordeaux,“ sú presvedčení.
Haburovci ukazujú svoju vinicu:
Celú reportáž s ďalšími videami nájdete od pondelka na www.zivot.sk
Steny sú akoby obložené čiernym zamatom. „Je to ušľachtilá pleseň Cladosporium cellare, ľudovo nazývaná ‚pijak‘, pretože sa živí vínnymi výparmi a spätne ovplyvňuje dozrievanie vína v dubových sudoch,“ vysvetľuje pani Magda. „Keď tu bola na návšteve špecialistka Európskej únie na vínnu turistiku, povedala, že takáto pleseň sa nenachádza nikde inde vo svete a je veľmi vzácna.“
Magda Haburová pochádza z Veľkej Tŕne a jej muž z neďalekej Malej Tŕne. Rodiny oboch mali odjakživa vinice. Bol to honor, ale zároveň otročina. Chlapi museli štyrikrát za sezónu okopať vinicu a ženy ju zas pleli, priväzovali kríky o kolíky a orezávali vinič. Oberačka bola udalosť, na ktorej sa zišla rodina i priatelia, navarilo sa, napieklo a hodovalo. „Otec kontroloval, či neostala na zemi ani jediná bobuľka. Museli sme dávať pozor, aby sa do koša medzi bobule nedostala ani omrvinka chleba, lebo by znehodnotila víno. Nikdy sme cez prázdniny nechodili na výlety, celé leto sme len tu dreli,“ spomína si Magda.
„Nik z nás malopestovateľov sa nevenuje vínu pre biznis. Máme ho ako rodinné striebro a staráme sa oň z úcty k predkom,“ vraví Magda. Vinicu nemožno zanedbať ani jeden rok. Dorobia si víno akurát pre seba a priateľov a trochu hrozna predajú spracovateľom. „Cena kilogramu tokajských bobúľ je rovnaká ako vtedy, keď liter benzínu stál tri koruny. Je to niekedy ešte menej než za polozhnité zemiaky,“ dodáva Ladislav Habura. „Socializmus strašne poškodil tejto oblasti, už mohla byť na takej úrovni ako Champagne a Bordeaux,“ sú presvedčení.
Haburovci ukazujú svoju vinicu:
Celú reportáž s ďalšími videami nájdete od pondelka na www.zivot.sk
|
||||||||||
