DAUHA – Na vojnu v Pásme Gazy sa krajiny Blízkeho východu pozerajú rozdielne. Dôkazom je aj situácia, kedy nie všetky sú ochotné poskytnúť Izraelu pomocnú ruku v bojoch, ktoré sa od októbra minulého roku odohrávajú v Pásme Gazy. Na druhej strane dve krajiny sa už zaviazali, že vyšlú svoje vojská.
Izrael požiadal krajiny Blízkeho východu o vyslanie bojových jednotiek na podporu povojnových mierových síl v Pásme Gazy. Informuje o tom The Times of Israel. Nastala však situácia, že nie všetci s touto prosbou súhlasia. Saudská Arábia, Jordánsko a Katar by vyslanie svojich jednotiek vnímali ako "ochranu Izraela pred Palestínčanmi", s čím samozrejme silná opozícia v týchto krajinách nesúhlasí.
Rozdielny postoj
Na druhej strane Egypt a Spojené arabské emiráty (SAE) s vyslaním vojsk súhlasia. SAE už minulý mesiac vyzvali na zriadenie "dočasnej mierovej misie v Pásme Gazy", ktorá by reagovala na humanitárnu krízu, nastolila by právo a poriadok a pripravila pôdu pre opätovné zjednotenie Pásma Gazy a okupovaný Západný breh Jordánu pod jednotnou a legitímnou palestínskou samosprávou. Egypt zastáva podobný názor.
Uviedla to vysoká predstaviteľka SAE Lana Nusseibahová s tým, že iniciatíva má byť vedená USA, pričom výsledkom by bola podoba dvoch štátov (Izrael, Palestína). Izraelský denník však pripomína, že premiér Benjamin Netanjahu s takýmto postupom výslovne nesúhlasí.
Nemôže to byť Hamas
V súčasnej dobe riadi Palestínu Hamas a to je pre západné mocnosti problém. Najmä po atentáte na bývalého vodcu Ismáíla Haníju, na ktorého miesto zasadol radikalista, tvrdý muž a "mäsiar z Khan Younis" Jahjá Sinwár. Ten je známy aj ako veliteľ útokov zo siedmeho októbra 2023, najväčšej masakre v dejinách Izraela. Washington však vidí nádej v podobe diery, ktorá sa ešte nestačila zoceliť po smrti vodcu Haníju. Palestína potrebuje podľa Američanov dočasné vedenie, no nemôže to byť Hamas.
Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken počas návštevy viacerých krajín Blízkeho východu a severnej Afriky v júni tohto roku informoval, že USA pokročili v tejto otázke a dostali podporu z Egypta aj SAE na vytvorenie síl, ktoré by pracovali po boku miestnych Palestínčanov.
"USA pomôžu s vytvorením bezpečnostných zložiek a zabezpečia dočasný mandát v regióne, ktorý neskôr nahradí palestínsky orgán," dodal nemenovaný zdroj americkej administratívy. Blinken však na záver dodal, že USA nebudú v tejto veci prispievať vlastnými jednotkami.
Plán Palestíny
Palestínska samospráva vyvinula vlastné úsilie na povojnové smerovanie v Pásme Gazy, keď pripravila dokument "Správa Palestínskej vlády a plán na najbližšie obdobie v Pásme Gazy" (The Palestinian Government Interventions and Services and Plan for the Day After in the Gaza Strip).
Na čele s novým premiérom Mohammedom Mustafom by išlo o snahu demonštrovať úsilie Ramalláhu (de facto administratívne hlavné mesto štátu Palestína) o reformu a následný návrat do Pásma Gazy.
"Cieľom je ilustrovať kľúčové kroky, ktoré Palestínska samospráva podnikne na zjednotenie správy vecí verejných na Západnom brehu Jordánu a v Pásme Gazy. Po dosiahnutí prímeria a politickej dohody bude mať nové vedenie možnosť poskytovať obyvateľom regiónu základné služby," uvádza sa v dokumente s tým, že si to bude vyžadovať medzinárodnú podporu.