BRATISLAVA – Lekárski odborári dosiahli koncom roka podpis memoranda s vládou. A hoci najväčšia pozornosť sa v tom čase venovala navýšeniu platov lekárov, dokument obsahoval aj ďalšie body. Jeden z nich vzbudil vášnivé debaty však až teraz. Je ním zavedenie nového trestného činu s názvom Ohrozenie poskytovania zdravotnej starostlivosti. Lekár Peter Visolajský vysvetľuje, aký bol v skutočnosti ich zámer.
Archívne video: Ministerstvo spravodlivosti predstavilo návrh novely Trestného zákona
Zákon z dieľne ministerstva spravodlivosti takmer ihneď po tom, ako sa objavil v pripomienkovom konaní, skritizovala časť politikov, lekárska komora či generálny prokurátor. Dokonca ani sám šéf rezortu Viliam Karas nechce, aby zmena prešla v parlamente. „Počas rokovaní rezort zdravotníctva upozorňoval na riziká zmeny legislatívy v podobe, v akej ju požadoval LOZ. Zástupcovia odborov napriek tomu trvali na tom, aby sa tento bod dostal do memoranda,“ povedal dočasne poverený premiér a zároveň minister zdravotníctva Eduard Heger. Realita podľa neho ukázala, že toto riešenie nie je vhodné. Karasa preto požiadal, aby sa počas týždňa stretol s odborármi a našli spoločne lepší nástroj.
Nevinných vraj zatvárať nebudú
Zákon, ktorý by určil trestnoprávnu zodpovednosť riaditeľov nemocníc za dodržiavanie bezpečnostných personálnych noriem, však podľa šéfa odborárov Petra Visolajského nepovedie k zatváraniu nevinných riaditeľov. „Spôsobí len to, že prestaneme podvádzať pacientov, prestaneme so spreneverou verejných zdrojov a prestaneme klamať, že tu máme bezpečné nemocnice a nemusíme riešiť nedostatok sestier a lekárov. Zvýši to bezpečnosť pacientov. Ak si občan platí zdravotné odvody, ktoré sú už porovnateľné so západnými krajinami, nemá mať garantované, že za to dostane aj bezpečnú liečbu ? Za tie isté zdravotné odvody má v Čechách k dispozícii napr. tri sestry a dvoch skúsených lekárov, a u nás horko ťažko jedného neskúseného lekára a sestru ledva zazrie,“ tvrdí.
V tejto požiadavke nemocničných lekárov pri výpovediach išlo podľa jeho slov o to, aby mal riaditeľ nemocnice zodpovednosť za svoje rozhodnutie neprijať lekárov a sestry, ktorí sa hlásia do nemocnice. Zároveň prízvukuje, že pri trestnom čine musí byť preukázaný úmysel. „Riaditeľ, ktorý nemá personál, ale ho preukázateľne aktívne hľadá a ak ho nenájde, prispôsobí svojmu počtu lekárov a sestier počet prijímaných pacientov, nebude zodpovedný za nedostatok personálu,“ tvrdí. Riaditeľ, ktorý šetrí na personále, hlásia sa mu noví lekári, či sestry, ale on ich svojím rozhodnutím neprijme, musí byť však podľa Visolajského za toto rozhodnutie zodpovedný.
„Pretože bežne ako lekári zažívame, že sa na dané oddelenia hlásia noví lekári, vedenie oddelenia opakovane žiada riaditeľstvo písomne, aby boli prijatí lekári, a to v záujme bezpečnosti pacientov – splnenia bezpečnostných predpisov a v záujem udržania prevádzky oddelenia, napriek tomu sa vedenie nemocnice rozhodne záujemcov neprijať. Aká je dnes teda zodpovednosť riaditeľa za takéto rozhodnutie, ktoré ovplyvňuje bezpečnosť pacienta (vás, vašu matku, či otca, vaše dieťa, či tehotnú manželku)? Dnes žiadna,“ tvrdí.
Ako ďalej uviedol, v zahraničí sa počtu personálu prispôsobí počet pacientov, tak aby bola liečba pacientov bezpečná. „Lebo tam rešpektujú bezpečnostné predpisy. Ak by tento zákon platil a na danom oddelení je málo personálu, riaditeľ by musel prispôsobiť počet pacientov počtu personálu tak, ako káže už dnešný personálny bezpečnostný predpis,“ argumentuje.
„Nastúpite do lietadla, ktoré má nosnosť – bezpečnostný predpis max. 200 pasažierov ale reálne ich nastúpilo 500 ? A ak sa toto deje, vadilo by niekomu aby mala daná letecká spoločnosť za takéto porušovanie predpisov trestnoprávnu zodpovednosť?,“ pýta sa.
„Naša spoločnosť bazíruje na tom, aby počet zdravých detí v škôlke nepresiahol 23 na jednu učiteľku. Ale na detskom oddelení môže byť na jednu zdravotnú sestru aj 30 chorých detí v ohrození zdravia na infúzii a povieme si, že to je normálne? Ja ako pediater som zažil služby, kde ma jediná sestra na začiatku služby privítala s plačom, že je len sama a bojí sa, že hoci sa snaží pri tom počte pacientov jednoducho niečo nestihne alebo niečo pokazí v zhone a niekto umrie,“ uviedol a zopakoval, že ich požiadavkov bolo, aby riaditelia nemocníc boli zodpovední za svoje rozhodnutia a aby mali tiež spoluzodpovednosť za bezpečnosť pacientov.
Čím menej personálu, tým viac mŕtvych
Podľa Vísolajského je dokázané, že nízky počet zdravotného personály zvyšuje úmrtnosť pacientov. Odvolal sa pritom na štúdiu, ktorá sa zaoberala situáciou v 300 európskych nemocniciach. „Ak na jednu sestru bolo 8 pacientov zomrelo na daných oddeleniach o 30 % viac pacientov ako na oddeleniach, kde bolo na jednu sestru 6 pacientov (o dvoch menej). O 30 pacientov zo sto zomrelo navyše. Na Slovensku je personálna norma na chirurgickom oddelení na jednu sestru 12 pacientov. To však hovorí papier, realita je často aj 30 pacientov na jednu sestru,“ vysvetľuje. Podľa neho má Slovensko extrémne počty odvrátiteľných, teda zbytočných úmrtí.
„V roku 2019 sme verejne vyzvali pacientov aby nám poslali podnety, kde zažili, že sa mali v nemocnici nedostatok personálu pri ich liečbe. Zaplatili sme bilbordy po Slovensku. Prišlo nám takmer dvadsať podnetov, ktoré sme spracovali a spísali do oficiálnych podnetov na konkrétne oddelenia a v danom čase. Tieto podnety na šetrenie cca 15 nemocníc sme poslali štátnemu orgánu, ktorý má kontrolovať bezpečnostné personálne predpisy – na Ministerstvo zdravotníctva,“ tvrdí. Dva roky im však vraj nik neodpovedal, odpoveď si teda vyžiadali na základe zákona o slobodnom prístupe k informáciám.
Dnes už bývalý minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský mal následne uviesť, že súkromné nemocnice kontrolovať nebude a v daných štátnych nemocniciach kontrola prebehla, ale s akým vysledkom, to nepovie. „Viete si predstaviť, že nastupujete do lietadla, kde viete, že danú leteckú spoločnosť skontroloval štát pre problémy s bezpečnostnými predpismi, niečo tam aj našli, ale vy ako pasažier sa výsledok kontroly ani to, či došlo k náprave nemôžete dozvedieť? Nastúpili by ste do takého lietadla?,“ prirovnáva Visolajský. „Myslím si, že tu bolo porušené právo a ochrana občana nie len štátnou inštitúciou. Právo na bezpečnú liečbu. Vzhľadom na takéto odpovede Ministerstva zdravotníctva sme sa obrátili na Verejného ochrancu práv, Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Najvyšší kontrolný úrad a aj na prezidenta SR s oficiálnymi podnetmi. Dva roky žiadna odpoveď. O všetkom sme verejne informovali verejnosť, premiéra, ministra, všetkých,“ tvrdí.
Poukázal tiež na to, že na Slovensku chýba vyše 10-tisíc sestier, ale takmer všetky stredné zdravotné školy mohli prijať menej záujemcov ako sa prihlásilo. Podľa neho je dôvodom to, že počet novootvorených študijných miest kraje stanovujú aj na základe dopytu – teda hlásených voľných pracovných pozícií. „Ak kraj eviduje malý záujem o danú pracovnú pozícii (oficiálny dopyt zamestnávateľov – nemocníc po danej profesii je malý), prispôsobí tomuto dopytu aj počet prijatých na danú strednú školu,“ vysvetlil.
Upozornil tiež na to, že na Slovensku chýba viac ako 3 000 lekárov. Každý rok pritom skončí na slovenských lekárskych fakultách vyše 700 nových lekárov. Tí však hovoria, že na Slovensku je pre nich nemožné nájsť pracovné miesta. Slovenská asociácia študentov medicíny uvádza, že nemocnice sú pre mnohých absolventov lekárskych fakúlt z dôvodu drastického poddimenzovania zdravotníctva už teraz nedostupné. „Keď tu máme stav, že nám chýba vyše 10 000 sestier a vyše 3000 lekárov a spočítame počet ponúk na voľné pracovné miesta do nemocníc na pozíciu sestra či lekár, zistíme, že sú to maximálne stovky. Niečo tu nesedí,“ tvrdí Visolajský.
