BRATISLAVA –Nový zákon vyvolal búrlivú odozvu. Ministerstvo spravodlivosti prišlo z novinkou, podľa ktorej hrozí riaditeľom nemocníc dlhoročný pobyt za mrežami, ak sa im nepodarí zabezpečiť dostatok personálu. Hneď, ako sa tento zámer dostal do širšieho povedomia, spustila sa doslova lavína kritiky a to zo strany politikov, lekárskej komory či generálneho prokurátora. Minister spravodlivosti Viliam Karas sa dokonca vyjadril, že dúfa, že zmeny neprejdú v parlamente.
Archívne video: Lekársky odborový zväz je opäť na nohách, vláda vraj aj po podpise memoranda ignoruje ich dohodnuté požiadavky
Za to, že nezoženú doktorov a sestry, by mali stráviť roky za múrmi väzníc. Tak by to malo vyzerať, ak by bola schválená novela Trestného zákona z dielne rezortu spravodlivosti, ktorá zavádza nový trestný čin - ohrozenie poskytovania zdravotnej starostlivosti. Naráža však na odpor. Generálny prokurátor Maroš Žilinka jeho zavedenie odmieta. Hovorí o neopodstatnenej a bezúčelnej kriminalizácii konania, ktorá nie je nevyhnutné a ani neprispeje k dosiahnutiu sledovaného cieľa - vyriešeniu akútneho personálneho problému v zdravotníctve a zabezpečeniu jeho funkčnosti. „Apelujem na všetky zodpovedné subjekty, aby k legislatívnemu procesu vedúcemu k zavádzaniu nových skutkových podstát trestných činov pristupovali na základe poctivej odbornej diskusie a zváženia nevyhnutnosti úpravy spoločenských vzťahov normami trestného práva ako krajného prostriedku," odkázal.
Zámer skritizovala aj Slovenská lekárska komora. Tá hovorí o nesystémovom kroku, ktorý vyvolá ďalšie problémy. "Na vyriešenie alarmujúceho nedostatku lekárov, sestier a ostatného zdravotníckeho personálu sú nutné systémové zmeny, ktoré by mali ísť ruka v ruke s reformou celého zdravotníctva. Štát by mal nielen slovne deklarovať zdravotníctvo ako svoju prioritu, ale tak aj konať," uviedli.
Pomôcť v súčasnej situácie by mohlo podľa nich najmä dofinancovanie. "Dostatok financií by znamenal zlepšenie podmienok nielen pre pacientov vo forme kvalitnejšie vybavených a dostupných nemocníc a ambulancií, ale aj pre lekárov a sestry, ktorí nebudú mať dôvod odchádzať za prácou do zahraničia," tvrdí komora. Riaditeľom nemocníc by to podľa nich tiež umožnilo prijímať dostatočný počet personálu na zabezpečenie bezpečnej a dlhodobo udržateľnej prevádzky zariadení. Okrem toho komora skonštatovala, že príslušné orgány dozoru majú už v súčasnosti dostatok právnych prostriedkov na to, aby kontrovali dodržiavanie personálnych normatívov a ich nedodržiavanie sankcionovali mimo trestnoprávneho konania.
Karas verí, že zmeny neprejdu
Po kritike začal vysvetľovať aj sám Karas, ktorého rezort zákon do pripomienkového konanie predložil. Poverený minister teraz verí, že návrh v parlamente neprejde. "Prijatie zákona v predloženom znení by som osobne považoval za škodlivé, a ak by som bol v pozícii poslanca Národnej rady SR, za takéto znenie by som nehlasoval," uviedol Karas. Priblížil, že pred podpisom memoranda s Lekárskym odborovým združením opakovane členom vlády tlmočil svoj jasný nesúhlas s navrhovaným znením novej skutkovej podstaty trestného činu.
Vláda sa podľa neho v memorande zaviazala k predloženiu presne formulovaného znenia návrhu novely Trestného zákona do parlamentu do 31. marca 2023. "Ako člen vlády som viazaný jej uznesením, a teda nemal som inú možnosť, ako takýto návrh predložiť do pripomienkového konania," podotkol. Verí, že návrh novely zákona v predloženom znení nebude schválený. Riešenie podľa neho ponúka samotné memorandum, v ktorom sa uvádza, že v prípade iného spôsobu dosiahnutia želaného cieľa sa bude tento záväzok považovať za splnený aj bez zmeny Trestného zákona. "V ďalších rokovaniach budem tento postoj dôsledne zastávať, a pevne verím, že v tejto veci zvíťazí zdravý rozum," podotkol Karas. Ak by sa nedosiahla dohoda, je minister podľa jeho slov pripravený zvážiť aj stiahnutie materiálu po jeho predložení do parlamentu.
Kritiky z radov politikov
Na zákon reagovala nesúhlasne aj bývalá šéfka zdravotníckeho výboru Jana Bittó Cigániková (SaS). Podľa nej sa ním nevyrieši problém s nedostatkom lekárov a sestier. „Naopak, tento krok radikálne zníži záujem o prácu šéfov nemocníc,“ tvrdí. Podľa nej riešeniami situácie nedostatočného počtu zdravotného personálu určite nie sú sankcie, ale výrazne zlepšenie pracovných a platových podmienok, zlepšenie možnosti uplatnenia sa a osobného profesijného rastu a zmeny vo vzdelávaní a kompetenciách personálu.
Vládu vyzvala, aby myslela na pacientov, ktorým takýmito návrhmi podľa nej zas len skomplikuje prístup k zdravotnej starostlivosti. „Je tu riziko, že zabrániť tomuto trestnému činu nebude v našich podmienkach možné. Jednak je neustále veľmi ťažké nájsť lekárov, sestry či iný zdravotnícky personál a zároveň pacienti niekedy aj zomierajú, bohužiaľ. To sa v nemocniciach jednoducho stáva. Aký dobrodruh sa dobrovoľne stane riaditeľom nemocnice na Slovensku? Na konci dňa by to totiž znamenalo, že mu môže hroziť väzba,“ uviedla. Dodala, že nevie racionálne pochopiť, čo viedlo lekárskych odborárov k tomuto nápadu a čo vládu, aby sa pod niečo takéto podpísala.
Nebola jediná. Podľa poslankyne za SaS a exministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej navrhovaný trestný čin ukazuje neschopnosť vlády normálnej správy štátu. Priblížila, že vláda prenáša zodpovednosť za krízu v zdravotníctve na riaditeľov nemocníc cez trestnú zodpovednosť. "Ak by normálne fungovala koalícia, nemohlo by sa stať, aby minister spravodlivosti takýto nezmysel predložil," doplnila Kolíková.
Zámer skritizoval aj líder hnutia OĽaNO Igor Matovič. Vyhlásil, že návrh by v parlamente nepodporil. "Ja osobne ako poslanec za to hlasovať nebudem," povedal.
Nezoženú personál, pôjdu sedieť
V novele sa uvádza, že ten „kto ako štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu poskytovateľa zdravotnej starostlivosti prevádzkujúceho nemocnicu dlhšie ako 90 dní porušuje povinnosť zabezpečiť počet lekárov, zdravotných sestier alebo pôrodných asistentiek určený v osobitnom predpise, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky."
Ak pre to dôjde k ohrozeniu života a zdravia viacerých osôb či chránenej osoby, môže to byť až 10 rokov. V prípade, že dôjde k ťažkej ujme na zdraví či dokonca smrti, výška trestu sa má pohybovať od 8 do 12 rokov. V prípade, že sa to bude týkať viacerých osôb, riaditeľ nemocnice môže skončiť vo väzení na 10 až 15 rokov.
Rezort spravodlivosti zákon predkladá v skrátenom konaní, v praxi to znamená, že ak by prešiel parlamentom, platiť môže už od 1. júna 2023. „Cieľom navrhovanej trestnoprávnej úpravy je najmä preventívne pôsobenie hroziaceho trestu, čím sa zabezpečuje ochrana najohrozenejšej skupiny osôb,“ argumentujú.
Podľa vlastných slov tak reagujú na aktuálnu situáciu nízkeho počtu kvalifikovaných lekárov, sestier a pôrodných asistentiek. „Pri nezabezpečení potrebného počtu kvalifikovaných lekárov, sestier a pôrodných asistentiek hrozia zdravotne najzraniteľnejšej skupine ľudí, a to pacientom s ťažkým stavom v nemocniciach, závažné následky poškodenia zdravia a straty ľudského života,“ uviedli.
Ministerstvo vysvetľuje, že len plní to, k čomu sa vláda zaviazala v memorande podpísanom s Lekárskym odborovým združením, ktoré si lekári okolo Petra Visolajského vybojovali koncom minulého roka. Rezort v návrhu tiež poukazuje na to, že „na naplnenie subjektívnej stránky sa vyžaduje úmyselné zavinenie.“
