DALARNA - Najväčší európsky meteorický kráter nachádzajúci sa v blízkosti jazera Siljan vo švédskej provincii Dalarna pritiahol pozornosť vedcov z Linnaeus University. Ich pozorovanie už prinieslo pozoruhodné výsledky, ktoré zverejnili v časopise Nature Communications a vyplýva z nich, že útroby vesmírnej horniny ukrývajú formu života.
Asi pred 375 miliónmi rokov spadol na Zem meteorit, ktorý zanechal na území dnešného Švédska obrovský kráter. Časom dostal názov Siljanský kráter podľa jazera, ktoré leží neďaleko odtiaľ. Jeho priemer dosahuje približne 52 kilometrov, čiže ide o najväčší úkaz tohto druhu v Európe. Ťaží sa z neho zemný plyn.
Nedávno sa ho rozhodli preskúmať vedci z Linnaeus University, ktorí analyzovali úlomky vesmírnej horniny. Zistili, že sa v nej nachádzajú drobné kryštály uhličitanu vápenatého a sulfidu. Ide pravdepodobne o výsledok mikrobiálnej aktivity. "Relatívny výskyt rôznych izotopov uhlíka a síry v týchto mineráloch dokazuje prítomnosť mikroorganizmov. Práve tie produkujú a spotrebúvajú metán a redukujú sírany na sulfidy. Je to tak, ako keby sme našli izotopové odtlačky prstov starovekého života," uviedol autor štúdie Henrik Drake.
Počas výskumu použili vedci datovacie techniky a dospeli k záveru, že kryštály vznikli pred 80 až 22 miliónmi rokov. Mikróby prežívajúce v kráteri boli veľmi aktívne, dokázali tam prežiť zrejme až 300 miliónov rokov po počiatočnom náraze. Tento výskum opäť raz potvrdil, že formám života sa nedarí iba na povrchu Zeme, ale ukrývajú sa aj hlboko pod ním. V súvislosti s týmito zisteniami sa mnohí pýtajú, či život ukrytý v útrobách mimozemských hornín nepochádza z vesmíru. Experti pripúšťajú, že ak existuje život na iných planétach, meteorit by bol jeho prenášačom. Mikróby v jeho vnútri vytvárajú póry a napomáhajú tak cirkulácii vody hlboko pod zemským povrchom a prospievajú tak ekosystému.
Ohromujúce tvrdenie vedcov: Katastrofálna kataklyzma zničila na Zemi rané civilizácie!
"Pochopenie takejto mikrobiálnej kolonizácie spôsobenej krátermi má rozsiahle astrobiologické dôsledky," poznamenal spoluautor štúdie Magnus Ivarsson. Výsledky analýzy by mali poskytnúť priestorové a časové vymedzenie starobylej mikrobiálnej tvorby metánu, ktorý je zastúpený aj v kráteroch na Marse.
