LIMA – Japonskí vedci objavili na juhoperuánskej planine Nazca a v jej okolí 140 nových obrazcov, takzvaných geoglyfov, ktoré podľa nich pochádzajú z obdobia medzi 1. storočím pred naším letopočtom a rokom 300. Vyplýva to zo štúdie, ktorá bola zverejnená na stránkach Jamagatskej univerzity, informoval server BBC Mundo.
Experti pod vedením japonského archeológa Masata Sakaiho zbierali dáta na juhu Peru v rokoch 2016 až 2018 a neskôr ich analyzovali pomocou moderných technológií. Vďaka nim zrekonštruovali aj obrazce, ktoré by sa použitím obvyklých metód nepodarilo identifikovať. Väčšina z geoglyfov, ktoré našli, bola totiž v priebehu storočí zničená eróziou.
Medzi 143 obrazcami rôznych veľkostí sa objavili napríklad vtáky, opice či hady, ktoré našli vedci v oblasti už skôr. Novinkou je ale napríklad dvojhlavý had požierajúci dvoch ľudí, ryba, mačka, lama alebo nezvyčajná ľudská postava s hranatou hlavou a palicou v ruke. Najväčší z týchto geoglyfov meral 100 metrov a najmenší necelých päť metrov.
Na planine Nazca sa nachádza viac ako tristo geoglyfov či ich pozostatkov na rozlohe približne 520 kilometrov štvorcových. Obrazce sú rôzne veľké a rozpoznateľné len z väčšej výšky.
Čítajte aj: Mexickí archeológovia objavili vyše 800 kostí: Objasnili dávnu záhadu
Zmysel obrazcov na planine Nazca, zapísaných od roku 1994 na zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO, zostáva záhadou. Podľa niektorých teórií slúžili k náboženským rituálom ako spôsob komunikácie s bohmi, niektorí vedci tvrdia, že išlo astronomický kalendár. Niektorí mienia, že šlo o zavlažovací systém, podľa iných ide o výtvor mimozemskej civilizácie.
Niektoré z obrazcov na planine Nazca zaznamenali už španielski dobyvatelia v 16. storočí. Prvý, kto sa im širšie venoval, bol americký historik Paul Kosok, ktorý ich študoval na mieste v 40. rokoch minulého storočia. Podľa neho boli obrazce na zavlažovací systém príliš plytké. Kosok sa prikláňal k vysvetleniu, že išlo o astronomický kalendár.
