KYJEV - Vojna na Ukrajine prináša mnoho osudových príbehov. Začiatkom marca sa Kira Obedinskijová (12) stala sirotou. Z Mariupolu ju ruské jednotky previezli do východnej časti Ukrajiny. V tom čase už strácala nádej, že sa ešte niekedy stretne s ďalšími členmi rodiny. Nádej však umiera posledná.
Kira minulý týždeň poskytla rozhovor CNN o svojom utrpení. Momentálne sa ešte zotavuje v kyjevskej nemocnici, kde pri nej sedel starý otec Oleksander Obedinskij. Dievčina utrpela v dôsledku nášlapnej míny početné zranenia tváre, krku a nôh. Jej zjazvená tvár a bojazlivosť sú znakmi fyzickej a psychickej traumy.
Sirota uprostred vojny
Kirin otec, Jevhen Obedinskij, bývalý kapitán ukrajinského vodnopólového národného tímu, bol zabitý 17. marca počas ostreľovania Mariupoľu. V tom momente sa stala sirotou, jej mama totiž zomrela, keď mala iba dva týždne. Niekoľko dní po smrti otca dievča previezli do nemocnice v Doneckej oblasti rusky hovoriaci vojaci. Pokúšala sa utiecť z Mariupoľu cez zakázané územie s priateľkou svojho otca. "Pribehla ruská armáda, zastavili dve autá a odviezli nás do Manhúšu, do nemocnice, pretože sme krvácali. Neskôr nás eskortovali do inej doneckej nemocnice."
Oleksander nedávno povedal, že sa obáva, že svoju vnučku už nikdy neuvidí, pretože bolo takmer nemožné cestovať cez vojnou zničenú krajinu. Keď sa dovolal do nemocnice, kde sa Kira liečila, personál mu povedal, že ju pošlú do sirotinca v Rusku. Takmer ju znova stratil, ale ukrajinská a ruská strana sa napokon dohodli na ich stretnutí.
Dlhá cesta za vnučkou
Získať Kiru z územia kontrolovaného separatistami podporovanými Moskvou nebola ľahká úloha. Po medializácii jej ťažkej situácie ukrajinská vláda informovala jej starého otca, že dosiahli dohodu, ktorá mu umožní vycestovať do Donecka po svoju vnučku. Ako však politici podotkli, bude to náročná cesta. Oleksander sa nenechal odradiť a okamžite podľa inštrukcií nastúpil na vyčerpávajúcu štvordňovú cestu. Najprv sa odviezol vlakom do Poľska, potom odtiaľ letel do Turecka a následne druhým letom do Moskvy. Z ruskej metropoly sa prepravil vlakom do juhoruského mesta Rostov. Po ďalšej ceste autom do Donecka konečne dorazil k uplakanej vnučke. Po opätovnom stretnutí plnom emócií a objatí sa dvojica vydala na rovnako dlhú cestu späť domov do Kyjeva.
Dvojica sa dala znovu dokopy 23. apríla. Naposledy sa videli 10. marca. Oleksander si uvedomoval, že keby sa pokúsil získať Kiru sám, nikdy by nebol schopný zaistiť pre nich bezpečie. "Sám by som sa to, samozrejme, neodvážil urobiť. Pretože naše stretnutie sa mohlo skončiť tak, že by som ani ja, ani Kira neboli prepustení," povedal.
Strašné dni v Donecku
Počas pobytu v Donecku Obedinskijová poskytla rozhovor ruskému štátnemu mediálnemu kanálu, ktorý odvysielal video, na ktorom šťastne rozpráva o tom, ako jej niekedy dovolili zavolať jej starému otcovi. Podľa nemenovaného ruského moderátora bol rozhovor použitý ako dôkaz o tom, že nebola unesená. Kira však podáva úplne iný obraz svojej skúsenosti. "Nemocnica bola zlá, jedlo sa nedalo jesť a sestry stále iba kričali."
O niekoľko týždňov neskôr sa Kira zotavila z niektorých zranení, ale bolestne si spomína na to, ako jej z tela odstraňovali črepiny po nášľapnej míne. "V noci ma odviezla sanitka do Donecka a vyberali zo mňa črepiny. Z ucha. Veľmi som kričala a plakala, lebo som cítila, ako sa mi tie ostré kúsky hýbu v uchu. Mala som ich na tvári, krku aj nohách a keď som sa ich chytila, len ma udreli," hovorí. Ďalej spomína, ako sa s priateľkou svojho otca Anjou skrývali pred každodenným ostreľovaním mesta Mariupol. "Po ostreľovaní 16. marca som zostala uväznená s Anjou a jej deťmi v pivnici nášho domu. Až susedia nám napokon pomohli vyliezť z trosiek. Otec sa ale už neobjavil."
Stretnutie s prezidentom
V utorok poctil Kiru svojou návštevou ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Oleksander sa mu poďakoval za bezpečný návrat svojej vnučky. "Nikto neveril, že by to bolo možné. Ale vďakabohu, že sme to zvládli. Kira je unavená ale šťastná" povedal prezidentovi.
Pre Zelenského je Kira len jedným z mnohých ukrajinských detí, o ktorých sa hovorí, že boli zámerne deportované do oblastí kontrolovaných Ruskom. Moskva medzičasom odsúdila tvrdenia o nútených deportáciách a tvrdí, že ide o klamstvá. Vraj Ukrajina bráni jej snahám "evakuovať" ľudí do Ruska. "Najviac sa bojíme o deti. Deti sú naša budúcnosť. Budeme bojovať za to, aby sa každé ukrajinské dieťa vrátilo domov," poznamenal ukrajinský prezident počas návštevy nemocnice.
