Flámsky kresťanský demokrat Yves Leterme (Zdroj: ČTK)
BRUSEL - Šesť mesiacov po svojej volebnej porážke by mal ešte stále úradujúci premiér Guy Verhofstadt vyviesť krajinu z politickej krízy. Vyzval ho k tomu belgický kráľ Albert II.
Kríza v Belgicku sa koncom minulého týždňa ešte vyostrila, keď flámsky kresťanský demokrat Yves Leterme vrátil poverenie na zostavenie vlády. Dôvodom krízového stavu je spor medzi flámskou a valónskou časťou krajiny ohľadom otázok autonómie.
Flámsky hovoriaca severná časť Belgicka Flámsko a frankofónne južné Valónsko nedokázali ani šesť mesiacov po parlamentných voľbách, ktoré sa konali 10. júna, zostaviť novú vládu. Situáciu zapríčinili flámske požiadavky o väčšie kompetencie pre regionálne parlamenty. Flámi požadujú konštitučné reformy, viacej právomocí v oblasti zdravotníctva, právneho systému a dopravy. P
odľa nich ich rozvinutejšia, na službách založená ekonomika subvencuje chudobnejšie Valónsko. Veľa politikov v chudobnejšej francúzsky hovoriacej časti Belgicka sa obáva, že by to mohlo viesť k rozdeleniu krajiny. Kameňom úrazu belgických diskusií je bilingválny, predovšetkým však francúzsky hovoriaci Brusel. Čo by sa stalo s hlavným mestom Európskej únie, si dnes nikto netrúfa odhadnúť.
Približne 6,5 milióna Belgičanov hovorí po flámsky a 3,5 milióna po francúzsky. Od zavedenia federálneho usporiadania krajiny v 80-tych rokoch minulého storočia sa na regionálne úrady preniesli právomoci v oblasti bytovej výstavby, obchodu a kultúry, ale mnohí flámski politici sa dožadujú širšej autonómie.
Flámsky hovoriaca severná časť Belgicka Flámsko a frankofónne južné Valónsko nedokázali ani šesť mesiacov po parlamentných voľbách, ktoré sa konali 10. júna, zostaviť novú vládu. Situáciu zapríčinili flámske požiadavky o väčšie kompetencie pre regionálne parlamenty. Flámi požadujú konštitučné reformy, viacej právomocí v oblasti zdravotníctva, právneho systému a dopravy. P
odľa nich ich rozvinutejšia, na službách založená ekonomika subvencuje chudobnejšie Valónsko. Veľa politikov v chudobnejšej francúzsky hovoriacej časti Belgicka sa obáva, že by to mohlo viesť k rozdeleniu krajiny. Kameňom úrazu belgických diskusií je bilingválny, predovšetkým však francúzsky hovoriaci Brusel. Čo by sa stalo s hlavným mestom Európskej únie, si dnes nikto netrúfa odhadnúť.
Približne 6,5 milióna Belgičanov hovorí po flámsky a 3,5 milióna po francúzsky. Od zavedenia federálneho usporiadania krajiny v 80-tych rokoch minulého storočia sa na regionálne úrady preniesli právomoci v oblasti bytovej výstavby, obchodu a kultúry, ale mnohí flámski politici sa dožadujú širšej autonómie.
