BRATISLAVA/BRUSEL - Členské štáty Severoatlantickej aliancie zo strednej a východnej Európy sa pokúsia spojiť svoje sily na zvýšenie tlaku na vedenie NATO, aby táto vojenská aliancia pristúpila na zriadenie stálych základní na ich území. Takáto požiadavka z krajín východného krídla aliancie by mohla zaznieť už začiatkom novembra na stretnutí zástupcov týchto krajín v Bukurešti. Svoje slovo bude mať aj Slovensko.
Poľský poradca pre zahraničnú politiku Krzysztof Szczerski upozornil, že krajiny východného krídla aliancie sa zídu 3.-4. novembra v Bukurešti. Má ísť o jeden z prvých konkrétnych krokov týchto členských štátov NATO v snahe dôraznejšie lobovať za prítomnosť NATO v tomto regióne. Dôvodom sú udalosti na Ukrajine a obavy z možného zintenzívnenia ruskej agresívnej politiky.
Poľsko na budúci rok bude hostiteľskou krajinou summitu NATO, ktorý sa koná každé dva roky. Prezident Andrzej Duda, ktorý sa svojho úradu ujal 7. augusta, naznačil, že otázka stálych základní aliancie vo východných krajinách bude patriť medzi priority tohto podujatia.
Na bukureštskom minisummite by sa mali stretnúť poprední zástupcovia Bulharska, Česka, Estónska, Litvy, Lotyšska, Maďarska, Poľska, Rumunska a Slovenska.
Poľsko už dlhší čas nalieha na zriadenie stálych základní NATO na svojom území. Nový prezident z toho urobil prioritu svojho mandátu. Na druhej strane sa viaceré západné štáty NATO, najmä Nemecko, bránia tejto myšlienke. Argumentujú, že takýto krok by si znepriatelil Moskvu a vystupňoval napätie medzi Európou a Ruskom.
Duda chce napriek tomu spolu s ďalšími východoeurópskymi krajinami presvedčiť Nemecko a ostatné významné členské štáty o potrebe vybudovania ďalších základní a zvýšenie prítomnosti vojsk NATO v tejto časti kontinentu. Minulý týždeň v médiách kritizoval alianciu za to, že berie Poľsko ako "nárazníkovú zónu" a nie ako "skutočné východné krídlo aliancie".
"Konsenzus v rámci NATO musí viac odrážať uhol pohľadu Poľska," povedal Szczerski. Požiadavky Poľska a troch pobaltských krajín na zavedenie stálych vojenských základní na ich území a na "posilnenie východného krídla aliancie" sa objavili vlani po tom, ako v marci 2014 došlo k pripojeniu ukrajinského Krymu k Ruskej federácii.
Poľsko patrí ku krajinám, ktoré dávajú najavo, že sa cítia zvlášť ohrozené rozpínavosťou Moskvy. Rusko je historicky poľským rivalom. "Budem sa snažiť získať väčšie záruky bezpečnosti. Verím, že naši politickí partneri s nami v tejto otázke dospejú k zhode a prítomnosť NATO na území našej krajiny sa bude zvyšovať," zdôraznil Duda.
Nemecký denník Süddeutsche Zeitung minulý pondelok varoval, že Duda svojim naliehaním na zvýšenie síl NATO v Poľsku a ďalších krajinách strednej a východnej Európy "len zdanlivo vypovedá vojnu Rusku", ale v skutočnosti mieri proti vlastným spojencom.
Porušuje totiž kompromis z minulého summitu NATO vo Walese, ktorý mal upokojiť obavy východoeurópskych členov NATO z ruskej agresie, ako aj rozptýliť obavy iných členských štátov, ktoré sa obávajú nových pretekov v zbrojení. Spor medzi členmi aliancie podľa nemeckého denníka môže vyhovovať len ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi.
{{ poll.title }}
{{ poll.title }}
{{ poll.thanks }}
{{ poll.title }}
{{ profiles[profileEvalueated.index].name }}
Zhoda: {{ profileEvalueated.weightPercentage }}%
