TALLINN - Nový poľský prezident Andrzej Duda dnes počas návštevy Estónska vyzval Severoatlantickú alianciu, aby vyslala jednotky na svoju východnú hranicu.
"Naši spojenci by to mali zvážiť. Nebolo by to založené len na historickom hľadisku, bolo by to správne," povedal Duda. Podľa agentúry AP tým chcel zdôrazniť solidaritu s regiónom, ktorý podobne ako Poľsko znepokojujú rastúce ruské ambície.
Duda, ktorý nastúpil do funkcie na začiatku augusta, je na svojej prvej zahraničnej návšteve. Nie náhodou si k nej vybral 23. august, kedy si svet pripomína výročie podpísania tajného predvojnového paktu Ribbentrop-Molotov medzi Nemeckom a Sovietskym zväzom z roku 1939, ktorým si tieto krajiny rozdelili východnú Európu.
Na tlačovej konferencii so svojím estónskym náprotivkom Toomasom Hendrikom Ilvesom hovoril Duda o rastúcich imperialistických tendenciách v regióne. "Svet sa mení a aliancia by mala tiež," podotkol Duda.
"Vo svete nebude mier bez rešpektovania medzinárodného práva ... Nemôžeme súhlasiť s tým, že je medzinárodné právo porušované, že sú porušované hranice, suverenita a nezávislosť krajín. To sa v Európe, žiaľ, opäť deje," povedal Duda na tlačovej konferencii, ktorá sa konala v Múzeu okupácie v Tallinne.
"Keď nám budú poskytnuté bezpečnostné záruky, mohlo by to niekoho odradiť od potenciálnej agresie," dodal k tomu estónsky prezident Ilves so zjavnou narážkou na Rusko.
Poľský prezident si za cieľ svojej prvej zahraničnej cesty zvolil Estónsko, s ktorým jeho krajina zdieľa obavy z ruskej rozpínavosti. Po Estónsku budú nasledovať návštevy Nemecka, Británie a Spojených štátov.
Duda sľúbil Poliakom, že bude bojovať za zvýšenie prítomnosti vojsk NATO v krajine, už pri svojom nástupnom prejave do funkcie. Minulý týždeň potom v médiách kritizoval NATO za to, že berie Poľsko ako "nárazníkovú zónu" a nie ako "skutočné východné krídlo aliancie". Podľa poľského prezidenta by v krajine mali byť ďalšie základne stálej sily NATO. Vzhľadom k ruskej anexii Krymu a bojom na východe Ukrajiny prichádzajú s podobnými požiadavkami aj pobaltské štáty, ktoré sa obávajú možnej expanzívnej politiky Kremľa.
