BRATISLAVA - Identikit je jedna z pomôcok vyšetrovateľov a kriminalistov, ktorá v nemálo situáciách dokáže pomôcť pri identifikácii neznámeho páchateľa. My sme oslovili odborníka na slovo vzatého, ktorý sa zostavovaniu portrétov páchateľov venuje už niekoľko rokov, aby nám prezradil ako to funguje u nás. Okrem vtipných príhod z pracoviska nám napríklad prezradil aj to, že malé deti si ako svedkovia dokážu zapamätať oveľa viac ako dospelí. Ak sa chcete dozvedieť, čo všetko by ste mali vedieť, ak sa raz ocitnete v podobnej situácii, čítajte ďalej.
Čo to vlastne je identikit a na čo slúži? „Identikit je skladanie portrétu páchateľa na základe verbálnej výpovede svedka alebo poškodeného s pomocou softvérového programu," prezradil nám zástupca kriminalistických technikov v Bratislave Dušan Vitáloš. Keďže svedkovia väčšinou prídu na políciu vystresovaný a traumatizovaný nepríjemným zážitkom, kriminalisti sa ich snažia v prvom rade upokojiť a nadviazať s nimi uvoľnenejšiu komunikáciu. „Niekedy stačí aj pohár vody a človek sa upokojí,“ hovorí Dušan. Keď je svedok pripravený, technik na základe jeho výpovede začne skladať portrét.
Technik sa posadí spolu so svedkom za počítač a počas konverzácie sa ho pýta na rôzne detaily tváre páchateľa, ktoré on zadáva do grafického programu určeného na tvorenie identikitov. Počas dialógu ho nesmie nijak navádzať ani pomáhať mu, portrét tvorí čisto na základe jeho výpovede a jeho pokynov.
Uvedený program dáva na výber množstvo možností, čo niekedy svedkom situáciu komplikuje. Je však dôležité, aby bol identikit vytvorený čo najkvalitnejšie, a preto pri výbere toho správneho tvaru sa venuje dostatok času. Pokiaľ svedok vyberie správnu veľkosti hlavy, postupne sa na ňu pridávajú oči, obočie, vlasy, ktorých farba sa dá upraviť tónovaním, ďalej uši, nos, ústa, prípadne fúzy.
Postupným pridávaním jednotlivých častí sa dotvára konečná podoba, ktorú možno ešte "doladiť" rôznymi čiapkami, šiltovkami, klobúkmi, okuliarmi, ale aj časťou oblečenia. Na takto poskladanom obraze páchateľa, sa ešte nachádzajú kontúry po vkladaní jednotlivých častí obrazov tváre, ktoré sa vo Photoshope odstránia – doretušujú a výsledný obraz je hotový pre tlač.
Zjavne identifikovateľné znaky, na základe ktorých svedkovia najčastejšie dokážu rozoznať páchateľa sú v prvom rade oči, vlasy, teda rôzne účesy a ústa. Veľmi dobrým „vodítkom“ k rozpoznaniu človeka sú aj výrazné črty a znaky ako odstávajúce alebo veľké uši, veľkosť ušných lalokov, krivý nos a podobne.
Najlepší svedkovia a dôležité detaily
Doba - teda čas zostavovania identikitu záleží najmä od konkrétneho svedka, jeho fotografickej pamäte, ale aj od toho, ako dlho hľadaného páchateľa videl. Čím dlhšie sa nachádzal v jeho prítomnosti a mal možnosť si ho zblízka prezrieť, tým viac podrobností a kontúr si je schopný zapamätať. Pokiaľ si však prešiel určitou mimoriadne stresovou situáciou, je možné, že ani človek s vynikajúcou pamäťou si nespomenie na nič. „Koľkokrát sa stáva, že si nespomenú ani na farbu očí,“ dodáva Dušan.
Skladanie portrétu môže trvať aj niekoľko hodín. „Zostavuje sa to na úrovni približne od dvoch hodín, aby to bolo dostatočne kvalitné,“ vysvetľuje Dušan. Počty zhotovených portrétov ročne sa pohybujú v niekoľkých desiatkach. Čo sa týka závažných trestných činov, ktorým sa kriminalistickí technici na krajskom riaditeľstve v Bratislave venujú, bolo v minulom roku zostavených osem identikitov k závažným trestným činom.
Výhodnými svedkami sú hlavne ľudia s určitým umeleckým cítením, napr. výtvarníci, ktorí dokážu páchateľa opísať takmer dokonale. „Mali sme prípad, keď poškodená osoba skladala portrét páchateľa lúpežného prepadnutia, pri čom bol prítomný aj zamestnanec z kriminálnej polície. Ten na základe zostaveného identikitu okamžite spoznal páchateľa, a keď ho porovnal s fotografiou, zistil, že ide o jej takmer dokonalú kópiu,“ spomína si Dušan.
Svedkyňou bola totiž výtvarníčka, ktorej umelecké cítenie a znalosti v oblasti kreslenia dopomohli k tomu, že páchateľa opísala na 100 % . Avšak ako Dušan dodáva, vo väčšine prípadov sú identikity zostavené s presnosťou, na približne 30 až 40 % a ak je svedok alebo poškodený s už uvedeným výtvarným cítením alebo dobrou fotografickou pamäťou, tak sa tieto percentá približujú k 90%.
Ľudia si najviac pamätajú oči a uši, zabúdajú však na detaily
Medzi črty a znaky, ktoré si ľudia dokážu zapamätať najčastejšie, patria oči, uši, ale aj vlasy. Súčasne ide aj o najdôležitejšie rozpoznávacie znaky. Vypočúvaní svedkovia však napriek tomu, že si dokážu zapamätať tvar alebo veľkosť očí a uší, zabúdajú na rôzne detaily, ktoré hrajú pri rozoznávaní páchateľa významnú rolu. „Nepamätajú si bližší opis uší, či mal páchateľ ušný lalok prirastený alebo voľný, či ho mal väčší. Alebo napríklad nosné dierky, či ich majú väčšie, nos zdvihnutý dohora,“ opisuje Dušan.
Deti a svedectvo hrou
Obzvlášť viac trpezlivosti a empatie si vyžaduje práca s malými deťmi, ktoré sa tiež nemálo krát stávajú svedkami vážnych zločinov. V týchto prípadoch sú pri zostavovaní identikitu prítomní aj rodičia, ktorí sa takisto ako aj kriminalistickí technici snažia deti po traumatizujúcom zážitku upokojiť a ich výpoveď získať skôr formou zábavy. „Mali sme aj také deti, ktoré si portrét skladali na počítači za asistencie technika aj sami. Musí to byť taká forma hry,“ vysvetľuje Dušan. Ich svedectvá sú po tom koľkokrát aj presnejšie a podrobnejšie ako u dospelých. „Čo sa týka zostavovania identikitov, deti majú oveľa lepšiu pamäť ako dospelí,“ dodáva.
Svedkovia bankovej lúpeže rozosmiali celé oddelenie
Napriek tomu, že atmosféra pri práci s vystresovanými a traumatizovanými svedkami je zväčša pochmúrna, aj na oddelení kriminalistických technikov sa občas naskytnú úsmevné situácie. O jednej z nich nám Dušan porozprával. „Išlo o dvoch svedkov lúpežného prepadnutia banky. Najprv sa skladal portrét s každým osobitne, a po tom som sa rozhodol zostaviť ďalší v spolupráci s oboma,“ opisuje.
Keď so svedkami začali tvoriť nos, pán ho opísal tak, ako si ho pamätal, s čím žena nesúhlasila. „Tvrdila, že ho mal hrubší a dlhší, na čo jej pán povedal: „Ale nemôžeš do toho zaťahovať tvoje túžby“,“ reagoval Dušan smiechom.
Rozprávali sme sa s Dušanom Vitálošom, zástupcom šéfa kriminalistických technikov
Ako sa vlastne človek dostane k práci kriminalistického technika? Dušan Vitáloš, zástupca vedúceho oddelenia kriminalistickej techniky na krajskom policajnom riaditeľstve v Bratislave k tvorbe portrétov a fotografovaniu ako takému inklinoval už odmalička, na miesto oddelenia kriminalsitickej techniky a tvorcu identikitov ho však doviedla až dlhá cesta skúseností a pracovnej praxe. „Odjakživa ma bavilo fotografovanie, ktorému som sa venoval už od základnej školy. Keď som sa rozhodol ísť k polícii, vedel som, že chcem byť kriminalistickým technikom, pretože sa na tejto pozícii využíva fotografovanie, ktoré je zároveň mojou záľubou,“ povedal nám Dušan.
V minulosti policajtom z kriminalistických oddelení na zostavenie identikitu stačila ceruzka a papier, neskôr sa od kreslenia prešlo na skladanie fólií s vytlačenými predlohami častí tváre. Dynamický vývoj informačných technológií však neobišiel ani oblasť kriminalistiky a v súčasnosti už naši technici využívajú grafický program vytvorený špeciálne na zhotovovanie identiktov. Slovenskí kriminalisti momentálne pracujú s poľskou verziou programu Polsit, českí susedia využívajú Poridos.
Identikit je len jedna časť z bohatej náplne kriminalistických technikov. Vykonávajú úkony a zložité kriminalisticko-technické činnosti pri závažných trestných činoch, akými sú vraždy, drogová trestná činnosť, organizovaná trestná činnosť, korupcia, podvody a podobné. Chlapi z tohto oddelenia dokumentujú miesta činu, zaisťujú stopy, zhotovujú fotografické dokumentácie. Vo veľkej miere sa venujú hlavne obzvlášť závažnej trestnej činnosti, kedy zaisťujú všetky predmety a stopy súvisiace s touto činnosťou, prehľadávajú podozrivé osoby, priestory a vykonávajú ďalšie kriminalisticko-technické činnosti.
