DUBLIN - Bol to deň ako každý iný a Lendačan Patrik (28) mal za sebou pracovný deň. Do sveta si chodil zarábať maľovaním na stavbách rovnako, ako aj ďalší chlapi z Lendaku. V uliciach írskeho Dublinu si ich však pred jedným z podnikov vyhliadla skupina násilníkov. Pre Patrika sa v tej chvíli začal boj o život a pre jeho blízkych hotové muky.
K incidentu došlo 3. decembra minulého roku. “Deň, ktorý sa nám všetkým zapísal do životov ako deň, kedy sa Patrik druhýkrát narodil. Je to deň, kedy začal boj o našu budúcnosť, ktorá bola plná plánov, snov a cieľov. V tento deň sa mi život zastavil, pretože môj najdôležitejší človek, moje druhé ja, bojovalo o to najcennejšie - o život. Život 29 ročného zdravého a najlepšieho muža,“ podelila sa o nešťastný príbeh Patrikova manželka Patrícia.
Podľa nej boli členovia gangu, ktorí surovo napadli jej muža, už súdne trestaní, v Dubline išlo o „známe firmy.“ aj pre miestnych policajtov. „Ide o 45 ročného chlapa, ktorý zničil dva životy. Z kamerových záznamoch jasne vidieť, že Patrik nič nečakal, nič netušil. Chlap, ktorý nám zničil život (bez žiadneho dôvodu), Patrika udrel raz, lenže tak nešťastne, že Patrik spadol na zadnú ľavú časť hlavičky a tu sa začal náš boj,“ napísala.
K Patrikovi do pár minút prišla rýchla zdravotná služba, ktorá mu poskytla prvú pomoc. Mladý Slovák bol však v bezvedomí. V nemocnici sa síce na chíľu prebral, ale potom opäť upadol do bezvedomia. Lekári zistili, že má silné krvácanie do mozgu a taktiež opuch mozgu, kedy jeho ľavá zrenička nereagovala a bola úplne rozšírená. Pravá zrenička reagovala trochu. V tejto chvíli rozhodli lekári o urgentnom transporte do nemocnice, kde je ten najlepší tím neurochirurgov v Írsku.
„Z lekárskeho hľadiska sa prvý zázrak stal, keď Patrik transport prežil. Druhý zázrak sa stal, keď prežil náročnú operáciu, pretože Bohu nie je nič nemožné. Doktor ho nazval veľkým bojovníkom a pre mňa je to ten najväčší bojovník. Už skoro 6 týždňov bojujeme za našu budúcnosť. Patrikovi chýba časť lebky, ktorú mu lekári museli vyoperovať z dôvodu silného krvácania a opuchu. Myslím, že v tomto bode nemusím ďalej nič písať a každý si vie predstaviť rozsah poranenia a ťažobu tohto nášho boja,“ pokračuje v rozprávaní Patrícia.
Patrik bol v umelom spánku približne 17 dní. Patrícia vysvetlila, že prebudenie z kómy či umelého spánku, žiaľ, neprebieha v reálnom živote rovnako ako vo filmoch, kedy sa ľudia preberú po 20 rokoch z kómy a začnú žiť svoj starý život. „Sú to týždne, mesiace bezmocnosti, sĺz, kriku a toho najväčšieho smútku. Zvuk všetkých prístrojov, ktoré som počula a aj videla pri Patrikovi ma prenasledujú každú chvíľu počas dňa. Zrazu si uvedomíte, že už nikdy nebudete tým istým človekom ako kedysi. Už nikdy sa neusmejete len tak bezstarostne. Ponúkate svoj život za Patrikov lekárovi po tom, ako si vypočujete prognózy a on vám povie, že takéto výmeny v živote nie sú možné. A vy to nechápete, nechcete to prijať a už vôbec nie zmieriť sa s tým všetkým. Prosíte Boha každú sekundu dňa, nech vám neberie vášho najdôležitejšieho človeka,“ píše.
Patrik otvoril prvýkrát obe oči v soboru 6. januára. Patrícia spomína na to, že sa na ňu usmial. „Po 5 týždňoch som videla jeho obe hnedé očká, videla som ho usmievať, ale aj plakať. Patrik je dôkazom zázrakov a ja urobím pre neho aj nemožné,“ hovorí odhodlane.
„Patrik sa snaží hýbať ľavou stranou tela, práva strana ostáva nehybná, avšak to by nebol Patrik, keby nás neprekvapil, pretože keď ho pošteklíme po pravom chodidle, jemne ním pohne - další zázrak. V súčasnosti Patrik dýcha už sám, tracheostómiu mal presne 21 dní. Patrik reaguje na jednoduché pokyny, čo je po tých týždňoch v kóme a všetkých zlých prognózach, naozaj zázrak. Zázrak, ktorý Boh vykonal a zázrak, ktorý žiaden človek nikdy nedokázal urobiť. Kde človek povedal nie, Boh urobil áno,“ tvrdí Patrícia. Prognózy lekárov sú však podľa nej stále neisté a nie najlepšie.
„Po týchto najnáročnejších týždňoch, aké človek môže zažiť, sme prišli do bodu, kedy budeme potrebovať pomoc v tomto našom boji o Patrikov život a našu budúcnosť. Patrik bude potrebovať neustále rehabilitácie, ktoré sú finančne veľmi náročné a naše ušetrené peniažky, ktoré sme si šetrili na domček, nebudú stačiť na to ani zďaleka,“ uviedla.
Navyše do toho vstupuje aj transport Patrika z Írska na Slovensko. K tomu by mohlo dôjsť v období, keď to Patrikov zdravotný stav bude dovoľovať, pravdepodobne po 2-3 mesiacoch - po voperovaní implantátu, ktorý sa v najbližších týždňoch bude pre Patrika vyrábať, keďže mu chýba časť lebky. „Všetky tieto náklady sa pohybujú v neskutočných sumách (len transport sa pohybuje v sume 70 000 - 100 000 eur v závislosti od stavu pacienta - podľa prvých neoficiálnych informácii. Budeme sa snažiť rozhodnúť pre najlepšiu, najbezpečnejšiu a najvýhodnejšiu ponuku,“ uviedli.
„Preto som pre Patrika zriadila transparentný účet a vopred ďakujem z celého srdca všetkým ľudom, ktorí nám pomôžu vybojovať si našu budúcnosť! Čaká nás neskutočne dlhá cesta s neistým koncom, ale nikdy neprestaneme bojovať,“ dodala Patrícia.
