GALANTA/ ŠAĽA – Ladislav, muž bez domova, ktorého zdravotné problémy dotlačili až k návšteve nemocnice strávil v budove či jej okolí celé dni. Zúboženého muža v zlom stave našli dobrovoľníci. Aj keď mu bola poskytnutá lekárka opatera, v zariadeniach lekárskej starostlivosti ho prehadzovali hore-dole. Po pár dňoch zomrel na zlyhanie orgánov. Pochybila nemocnica alebo spoločnosť?
archívne video
Pán Ladislav strávil v nemocnici najmenej desať dní, nie však na nemocničnom lôžku, ale na chodbe vo vestibule, píše portál RTVS. Aj keď nemocnica tvrdí, že v tomto prípade postupovala správne, mužov život sa im zachrániť nepodarilo. Nemocnica dodáva, že nie sú hotel a ich úlohou nie je riešenie sociálnych problémov ľudí.
„Našli sme ho ležať na podlahe na nemocničnej chodbe s tým, že bol úplne dezorientovaný. Pomaly mu bilo srdce a bol brutálne podchladený. My sme ho tam našli úplne náhodne,“ povedala dobrovoľníčka z komunity sv. Egídia Miroslava Čulagová.
Aj keď bol ošetrený na urgente, muža našli v zúboženom stave. „Potom sme volali záchrannú službu. My sme ho našli tak, že nemal ani topánky a bol celý pomočený a podchladený. (...) ešte mal kanilu na ruke a s tým, že už nevedel ani rozprávať. Podľa urgentu stále nebol súci na hospitalizáciu,“ popísala Čulagová.
Do nemocnice bol podľa primára urgentného príjmu Nemocnice s poliklinikou sv. Lukáša v Galante Jozefa Fatrsíka privezený pre podchladenie a po epileptickom záchvate. „Hneď ako prvýkrát prišiel, hospitalizovali ho. A bol tu od 3. do 7. novembra. Potom ho prepustili,“ vysvetlil primár.
Aj keď je povinnosťou nemocnice uistiť sa, kam kroky pacienta povedú po prepustení z hospitalizácie, v tomto prípade sa tak nestalo. Nakoľko mal pán Ladislav trvalý pobyt v Šali, nemocnica začala komunikovať so sociálnym úsekom práve v tomto meste. V tomto prípade však pacient skončil na ulici. Aj keď bol z nemocnice prevezený sanitkou, tá ho vyložila na adrese Šaľa- Veča, do zariadení sa však nedostal.
Útočiska sa nikdy nedočkal
„Keďže terénny sociálny pracovník nedisponuje relevantnými informáciami ohľadom zdravotného stavu klienta, tak prebiehal proces zháňania týchto informácií za účelom adekvátneho umiestnenia do zariadenia vhodného pre klienta na základe stupňa odkázanosti,“ povedal terénny sociálny pracovník Tomáš Marcel s tým, že proces umiestňovania je časovo náročný.
Pán Ladislav tak nebol v žiadnom zo zariadení umiestený okamžite, začali však s hľadaním po vhodnom zariadení po celom Slovensku. O hľadanie miesta sa snažilo aj mesto Šaľa, zodpovednosť však prehodili na ramená lekárov.
„Mesto Šaľa sa snaží naozaj všetkými dostupnými prostriedkami nájsť umiestnenie pre týchto ľudí. Avšak nedisponujeme zariadením, do ktorého by sme ich umiestnili. Každý z nich má nejaký závažný zdravotný problém, ale nemocnica im poskytne len minimálnu zdravotnú starostlivosť. (...) Lekári usúdili, že dýcha, tak šup s ním na chodbu? Kam máme týchto ľudí umiestniť, keď ich nikde nechcú. Máme si ich zobrať domov alebo čo nám radíte?“ reagovala Mariana Takáčová zo sociálneho odboru mesta Šaľa.
To, kto je za tento prípad zodpovedný jasné nie je. „Zameriam sa na to, či mesto a obec využilo všetky svoje možnosti a oprávnenia, aby poskytli tomuto človeku pomoc v sociálnych ťažkostiach. Aj podľa zákona, aj podľa ústavy sa má človeku, ktorý sa ocitne v ťažkej životnej situácii, poskytnúť neodkladná pomoc. Najmä pokiaľ dochádza k ohrozeniu životných potrieb,“ tvrdí ochranca.
Dobrovoľník Slavomír Zrebný však hovorí o chýbajúcom ľudskom záujme. „Keď vidím človeka ležať na zemi, ktorý sa nehýbe a je tam opakovane druhý – tretí deň, tak sa treba zastaviť a zaujímať sa. Tak sa obávam, že toto tam chýbalo, taký ľudský záujem,“ reagoval Zrebný.
