BRATISLAVA - Demokracia nie je dokonalá. Dáva nám však slobodu, ktorá je kľúčovou ingredienciou tak pre rozvoj osobnosti, ako aj celej krajiny. Pri príležitosti 17. novembra - Dňa boja za slobodu a demokraciu to uviedol na sociálnej sieti predseda vlády Eduard Heger. Poukázal, že ide o deň, kedy sa ľudia, ktorí mali slobodu hlboko zakorenenú v srdci, jasne a odhodlane postavili totalitnému režimu.
"Odvážne ženy a odvážni muži Novembra ´89 svojimi pokojnými a nenásilnými činmi odštartovali udalosti vedúce k pádu komunizmu a ďalším generáciám otvorili možnosti, aké oni sami k dispozícii nemali," uviedol premiér s tým, že sa tak na naše územie vrátila sloboda a po 40-tich rokoch sa konali slobodné a demokratické voľby. Ľudia mohli verejne prejaviť svoj názor, mohli podnikať či bez obmedzení vycestovať. A tí, ktorých režim donútil emigrovať, sa mohli slobodne vrátiť domov.
VIDEO Prezidentka a predseda parlamentu počas pietnej spomienky pri Bráne slobody
Prechod našej krajiny k vyspelej demokracii však nebol podľa Hegera taký rýchly a jednoduchý. "Dnes, o 33 rokov neskôr už vieme, že na správne fungovanie demokracie a jej inštitúcií potrebujeme zodpovedných občanov, politikov a aktívne zapojenie celej spoločnosti. Pretože najväčšími nepriateľmi slobody a demokracie sú ľahostajnosť a pohodlnosť," povedal. Podľa premiéra by sme nemali zabúdať, že slobodu je ľahšie stratiť ako získať.
VIDEO Demokracia nie je dokonalá, dáva nám však slobodu, tvrdí Heger
Pokračovanie v demokracii si vyžaduje zodpovedných zástupcov
"Aby sme aj naďalej mohli fungovať v demokratickom systéme, musíme si vyberať zodpovedných zástupcov, ktorí si skutočne, nie len formálne, ctia zásady právneho štátu," povedal. Premiér zdôrazňuje potrebu takého politického vedenia na Slovensku, ktoré bude budovať vzdelanú, modernú a spravodlivú spoločnosť. Ľudia by mali podľa Hegera odmietnuť politické sily zneužívajúce moc na vlastné obohacovanie sa.
Byť slobodným neznamená podľa premiéra sebecky presadzovať len vlastný záujem. "Sloboda nás učí byť tolerantným a otvoreným voči tým, ktorí majú iný názor ako ja. Demokracia nám tiež dáva právo slobodne sa rozhodovať, ale aj prijímať zodpovednosť za vlastné rozhodnutia," poznamenal premiér. Doplnil, že naša demokracia je ešte mladá a stále sa máme čo učiť.
Vyjadril sa aj Boris Kollár počas spomienky pri Bráne slobody
November 1989 zničil režim, ktorý svojich občanov zadrôtoval v ich vlastnej krajine a neumožňoval im slobodný pohyb. Pripomenul to predseda Národnej rady (NR) SR Boris Kollár počas pietnej spomienky pri Bráne slobody pod Devínskym hradom. Apeloval na súčasných politikov a riešenie aktuálnych problémov ľudí. Podčiarkol túžbu ľudí vo svete žiť v slobode, voľnosti a demokracii.
"Na tomto pamätnom mieste bola hádam mimo rozdeleného Berlína najviditeľnejšia Železná opona, ktorú naprieč Európou spustil totalitný komunistický režim," uviedol Kollár pri Bráne slobody. Nie všetci ľudia boli podľa jeho slov ochotní podrobiť sa ponižujúcemu postaveniu väzňa vo vlastnej krajine.
"Pre mnohých bola túžba po slobode väčšia ako strach z nebezpečenstva a ohrozenia života," poznamenal s tým, že od zdvihnutia Železnej opony až po jej pád sa ľudia pokúšali o jej ilegálne prekročenie. "Nie všetkým sa to podarilo. Mnohí boli pri pokuse o únik do slobodného sveta zadržaní. Ale 400 z nich, ktorých mená sú vytesané na tejto Bráne, zaplatili za túžbu po slobode svojím životom. Nemali by sme na to zabudnúť," podčiarkol.
Bez tejto udalosti by SR nevznikla
Odstránenie Železnej opony a sloboda cestovania nie sú podľa Kollára najvyššie výdobytky 17. novembra 1989. Poukázal na otázky, pred ktorými stáli osobnosti novembra '89, napríklad doriešenie štátoprávneho postavenia SR. "Nemôžeme zabudnúť, že november 1989 otvoril cestu k 1. januáru 1993, ktorého 30. výročie si o pár týždňov budeme pripomínať. Bez zmeny v novembri 1989 by určite žiadna samostatná SR nevznikla," podotkol.
Kollár tiež skonštatoval, že mnohí očakávali výrazné zlepšenie sociálneho štandardu a málokto si predstavoval, že aj po vyše 30-tich rokoch bude životná úroveň priemerného občana Slovenska výrazne zaostávať za štandardmi západných krajín. Politikom pripomenul, že tu nie sú na vymýšľanie prezývok svojim protivníkom a na hádky, ale na riešenie problémov bežných ľudí.
Prezidentka označila tento deň za jeden z najvýznamnejších historických dátumov
Ak o slobodu prídeme, môžeme ju získať späť len za cenu obetí. Je dôležité udržiavať našu historickú pamäť v bdelosti, aby nás opäť nerozdelila železná opona. Skonštatovala to prezidentka SR Zuzana Čaputová počas pietnej spomienky pri Bráne slobody pod Devínskym hradom. Práve 17. november 1989 označila hlava štátu za jeden z najvýznamnejších historických dátumov našej minulosti.
VIDEO Slušná, zamatová alebo nežná revolúcia bola sila našej spoločnosti, tvrdí prezidentka Čaputová
"Tu, pri sútoku Moravy a Dunaja vstúpil do našich dejín tieň Železnej opony. Ostatý drôt rozdelil svet na dve časti," povedala prezidentka. Aj na tomto mieste podľa jej slov položili život mnohí Česi a Slováci i občania iných krajín pri ceste za slobodou. Pripomenula, že hoci komunizmus sľuboval občanom raj slobody a mnohí naň tak aj dnes spomínajú, musel si režim prísne strážiť hranice, aby z jeho "raja" ľudia neutekali.
Hlava štátu vyzdvihla odkaz Nežnej revolúcie. Zdôraznila, že bez odvahy občanov by nebol November ´89 a nenastalo by u nás prebudenie občianskej spoločnosti. "Hodnoty, ktoré sme si vtedy vydobyli, nie sú získané navždy," upozornila s tým, že ich aj v súčasnosti treba ochraňovať pred populizmom či extrémom, aby nedochádzalo k oslabovaniu dôvery v demokraciu. Vyzdvihla i potrebu vysvetľovať a snažiť sa, aby mladí ľudia rozumeli a vnímali rozdiel medzi demokraciou a totalitou, medzi slobodou a neslobodou.
Za to, že dnes nežijeme v totalite vďačíme odhodlaným ľuďom z roku 1989, tvrdí Rastislav Káčer
Pád komunistického totalitného režimu priniesol slobodu a demokraciu, ale aj šancu na lepší život. Zhodujú sa na tom viacerí slovenskí ministri v súvislosti so štvrtkovým Dňom boja za slobodu a demokraciu. Podľa ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí Rastislava Káčera patrí 17. november k najvýznamnejším dňom v našich moderných dejinách. "Za to, že dnes nežijeme v totalite, vďačíme ľudom, ktorí v roku 1989 s pevným odhodlaním stáli na námestiach po celej krajine. Nežnou revolúciou sa začal náš návrat k hodnotám politického a kultúrneho Západu, kam sme vždy patrili," uviedol.
Ľuďom, ktorí sa narodili po roku 1989, treba podľa neho pripomínať, čo naozaj znamenala totalita. "Aby si nenechali demokraciu ukradnúť tými, ktorí to s ňou nemyslia vážne," povedal. Slovenská diplomacia sa podľa neho hlási k odkazu 17. novembra a stavia sa za demokratické hodnoty, akými sú právny štát či ochrana ľudských práv. Demokracia po celom svete čelí podľa Káčera náročným výzvam. "Olej do ohňa prilievajú škodlivé dezinformácie a propaganda, ktoré útočia na jej samotnú podstatu a ich cieľom je demokracii uškodiť. Rozvoj slobody a demokracie je nikdy nekončiaci proces, ktorý potrebuje našu ustavičnú ochranu," dodal šéf slovenskej diplomacie.
Jaroslav Naď približuje aj vplyv na ľudovú armádu
Boj za slobodu a demokraciu významne ovplyvnil aj Československú ľudovú armádu. "Armáda sa veľmi rýchlo transformovala z útočného a represívneho nástroja totalitného režimu na moderné ozbrojené sily, ktoré chránia štát, občanov a sú aktívnou súčasťou medzinárodných bezpečnostných organizácií," priblížil minister obrany Jaroslav Naď (OĽANO) s tým, že súčasné Ozbrojené sily SR pokračujú v rozvoji hodnôt a ochrany slobody a demokracie ako jeden z pilierov štátu. Rezort obrany pripomína, že v roku 1989 sme nastúpili cestu, ktorá vyústila v naše prijatie do NATO a pokračuje dodnes. Vyzdvihuje význam rehabilitácie príslušníkov, ktorí boli v období rokov 1948-1989 prenasledovaní, rozpustenie Varšavskej zmluvy a odsun okupačných Sovietskych vojsk z Československa.
Sú to udalosti, ktoré zmenili každého z nás, tvrdí Remišová
Vicepremiérka Veronika Remišová (Za ľudí) poznamenala, že Nežná revolúcia sa začala v Bratislave už 16. novembra 1989. "Udalosti tej zimy zásadne zmenili našu krajinu, spoločnosť, každého z nás. Pád komunistického totalitného režimu nám dal slobodu a demokraciu, šancu na lepší život, ale tiež zodpovednosť. Uniesť slobodu nie je vždy ľahké, ale stojí to za to," dodala.
Tento deň si pripomína aj súčasný minister školstva
Pri príležitosti sviatku sa minister školstva, vedy, výskumu a športu Ján Horecký cez videohovor spojil so svojím českým náprotivkom, ministrom Vladimírom Balašom. "Spoločne sme si pripomenuli význam nielen tohto dňa, ale najmä rolu, ktorú zohrali študenti pred 33 rokmi spoločne v Prahe, Bratislave, ale aj naprieč celým vtedajším Československom," uviedol minister na sociálnej sieti. Horecký sa symbolicky pripojil spred Filozofickej fakulty Univerzity Komenského na Gondovej ulici, Balaš z pražskej Národnej triedy, teda z miest, kde sa pred 33 rokmi písala história. Zároveň sa ministri dohodli na čo najskoršom osobnom stretnutí.
Treba si pripomenúť, prečo ľudia štrngali kľúčami na námestiach
Ministerka kultúry SR Natália Milanová (OĽANO) prosí všetkých, aby urobili krok dozadu, získali nadhľad a aby si spomenuli, prečo ľudia v roku 1989 štrngali kľúčmi na námestiach. "Akýkoľvek spomienkový optimizmus na socializmus nie je na mieste. Spomeňme si na nespravodlivo súdených, popravených, na neslobodu, na režimom bitých a zabitých. Nezabúdajme na okupáciu Slovenska Rusmi a nezatvárajme teraz oči, keď sa ruský agresor opäť rozpína u našich ukrajinských susedov," uviedla šéfka rezortu kultúry. Poukázala na to, že sme prežili dva roky kríz, ktoré prevrátili mnohé životy hore nohami. "No každá kríza je zároveň príležitosťou. Tú našu príležitosť by sme mali uchopiť v duchu demokracie, lásky, porozumenia a vzájomného rešpektu," dodala.
Podľa strany SaS sú sloboda a demokracia stále krehké
Odkaz 17. novembra 1989, a teda Dňa boja za slobodu a demokraciu, je stále živý, a to najmä v kontexte aktuálneho diania na Slovensku, ako aj vo svete. Podľa strany SaS sú sloboda a demokracia stále krehké a nemali by sme na to zabúdať. V boji za slobodu a demokraciu zohrali významnú úlohu študenti, ktorí 16. novembra 1989 pochodovali v Bratislave s cieľom pomenovať najvypuklejšie problémy. "Chýbala im najmä pravda vo výučbe filozofie, histórie, možnosť hovoriť pravdu, ale aj školská reforma. Aj napriek tomu, že vedeli, že im za ich konanie hrozí postih, boj za slobodu a demokraciu bol pre nich najvyššou hodnotou," vysvetlil podpredseda SaS Branislav Gröhling.
O deň neskôr sa k študentom z Bratislavy pridali aj pražskí vysokoškoláci, pripomenuli si Medzinárodný deň študentstva. "Vďačíme im za to, že žijeme v slobodnom a demokratickom svete, pretože ich odvaha naštartovala pád totality a priviedla nás na svetlú cestu demokracie," uviedol Gröhling. Tá je však podľa jeho slov extrémne krehká, preto si ju musíme strážiť a neustále myslieť na to, že cesta k nej nebola jednoduchá.
Sloboda je najvyššou hodnotou, ktorú ako spoločnosť máme
"Časy, ktoré sme žili pred novembrom 1989, boli časmi strachu, neslobody, obmedzovania. Nemohli sme cestovať, nemohli sme slobodne prejavovať vlastný názor, politické postoje, za všetko hrozili sankcie. Žili sme ako v klietke pod neustálym dohľadom. Preto musí byť 17. november pre nás mementom, aby sme nič podobné už viac nedovolili," povedala predsedníčka poslaneckého klubu SaS Anna Zemanová. Upozorňuje na nedemokratických politikov, ktorí sa snažia ohýbať pravdu a históriu. Zároveň zdôrazňuje, že sloboda je najvyššou hodnotou, ktorú ako spoločnosť a ľudstvo máme.
Tento odkaz si musíme pripomínať stále, tvrdí Šipoš
Odkaz 17. novembra 1989 si musíme pripomínať neustále. Skonštatoval to predseda poslaneckého klubu OĽANO Michal Šipoš. V súvislosti s výročím Nežnej revolúcie a Dňom boja za slobodu a demokraciu tiež pripomenul obete totality. "Štyri stovky mužov a žien boli v rokoch 1945 až 1989 usmrtené zločineckým režimom na hraniciach Československej socialistickej republiky pri pokuse o útek za slobodou a lepším životom. Odkaz 17. novembra si musíme pripomínať neustále. Zvlášť v čase, keď v bezprostrednej blízkosti slovenských hraníc zúri vojna a sloboda tam už nie je samozrejmosťou," uviedol Šipoš. Apeloval na verejnosť, aby sa z histórie poučila a pripomínala si hrdinský boj za naše základné ľudské právo, teda právo na slobodu.
Pád komunistického totalitného režimu v Československu spustil brutálny zásah polície voči povolenej študentskej demonštrácii v Prahe. Demonštrácia a policajný zásah zo 17. novembra 1989 viedli k udalostiam známym ako Nežná revolúcia, ktorá znamenala zásadný demokratizačný obrat v Československu. Od roku 2001 si Slovensko pripomína udalosti 17. novembra štátnym sviatkom Dňom boja za slobodu a demokraciu.
SNS sa obáva, že sme stratili vytúženú slobodu a suverenitu
Mimoparlamentná SNS má vážnu obavu, že sme stratili vytúženú slobodu a suverenitu. Skonštatovala to pri príležitosti 33. výročia Nežnej revolúcie. Stanovisko strany poskytla jej hovorkyňa Zuzana Škopcová. "Slovensko musia riadiť pripravení ľudia a musíme si uvedomiť, že voliť nie je len právo, ale je to aj zodpovednosť. Pokiaľ nebudeme budovať Slovensko, tak sa vďaka súčasnej vláde staneme len kolóniou západných štátov," uviedla strana. Dodala, že štát aktuálne riadia ľudia, ktorí to nezvládajú, a apelovala na ukončenie hádok. "Musíme držať spolu a pomáhať si," doplnila.
Pripomenula koniec socializmu po masových protestoch pred 33 rokmi a nádej, že sa všetko zmení k lepšiemu. "Vtedy sme si mysleli, že na západe nás budú čakať s otvorenou náručou, aby nám pomohli, a aby sme dobehli ich životnú úroveň," uviedla SNS s tým, že západ nám nepomôže, ak si nepomôžeme sami. Apeluje pritom na dobré vzťahy a riešenia v prospech občanov.
Robert Fico zablahoželal Slovákom k štátnemu sviatku
Líder Smeru-SD Robert Fico zablahoželal Slovákom k štátnemu sviatku. Mrzí ho však, že aktuálne nemôžu na Slovensku oslavovať demokraciu a slobodu. Skonštatoval to pred začiatkom autoprotestu, ktorý v Bratislave strana organizuje a ktorý bude smerovať mestom k Prezidentskému palácu a Úradu vlády SR. Poukázal pritom na aktuálnu situáciu v krajine.
VIDEO Predstavitelia strany Smer kladú veniec k pomníku Alexandra Dubčeka
"Ak sa pozrieme na vývoj za posledné dva roky, demokracia, sloboda, právny štát, sociálny štát dostali neuveriteľne na frak. Neostáva nám nič iné, ako varovať vládu a prezidentku a ratovať Slovensko, ktoré sa dostalo do zlej situácie," povedal šéf Smeru-SD. Autoprotestom chce strana podľa jeho slov pripomenúť vládnemu kabinetu a hlave štátu Zuzane Čaputovej, že tu sú a že krajina nie je v poriadku. Hovorí o rozvrate verejných financií či právneho štátu a marení referend.
Odkaz 17. novembra si uctilo aj hnutie Republika
Odkaz 17. novembra si počas dňa uctilo aj mimoparlamentné hnutie Republika. "Je našou úlohou poučiť sa z histórie - v dobrom aj zlom. Majme sa na pozore pred tými, ktorí chcú v mene 'pokroku' spoločnosť násilím prevychovávať a oponentov vraždiť či zatvárať," skonštatoval predseda hnutia Milan Uhrík. Podčiarkol, že každý útlak je zlý a každá smrť niekoho bolí. Uviedol tiež, že zo "slobody a mieru" zostali len politické slogany a ľudia sa právom cítia byť Nežnou revolúciou akosi podvedení.
Pripomíname si boj za slobodu a demokraciu, boj proti totalite
Pripomíname si boj za slobodu a demokraciu, boj proti totalite. Nesmieme dopustiť, aby nespokojnosť prerástla v hnev a sklamanie v demokracii ako takej a aby občania volali po tvrdej politickej ruke. Upozornila na to mimoparlamentná strana Aliancia. Verí, že v spoločnosti prevažujú tí, ktorých túžba po slobode nevyhasla.
"Naša tridsaťročná demokracia ešte nepatrí medzi tie vyzreté. Ešte sa nestihla zbaviť detských chorôb a je postavená pred ďalšiu ťažkú skúšku. Krízy v každej spoločnosti vyvolajú nespokojnosť, obavy a strach. Pandémia, vojna a ich následky spoločnosť Slovenska nezasiahli v najlepšej kondícii. Spôsob vládnutia súčasnej koalície ju dostatočne vysilil a rozorval. Ľudia, ktorí v novembri 1989 stáli na námestiach, čoraz častejšie hovoria: 'nie toto sme chceli'," skonštatovala strana.
Aliancia rozumie nespokojnosti aj strate trpezlivosti so súčasnou vládou, upozorňuje však na dôsledky totality. "Pred 33 rokmi sme odmietli tých, ktorí krivili dejiny. Tých, ktorí si základné hodnoty demokracie nectia, musíme odmietnuť aj teraz," zdôraznila.
Príhovor Petra Pellegriniho
Alexander Dubček a november 1989 boli dvomi zásadnými pokusmi o pozitívnu zmenu v našej histórii. Vyhlásil to vo štvrtok v príhovore predseda mimoparlamentného Hlasu-SD Peter Pellegrini počas podujatia na počesť Alexandra Dubčeka v Bánovciach nad Bebravou. Od tragickej smrti vrcholného predstaviteľa Pražskej jari uplynulo začiatkom novembra 30 rokov.
"Udalosti z roku 1968, Alexander Dubček a 17. november 1989 majú spoločné to, že v oboch prípadoch sa ľudia postavili za myšlienku niečoho nového," uviedol líder Hlasu-SD. Dubček sa podľa neho postavil za politiku s ľudskou tvárou, kde si želal, aby ľudia mali svoje slobody, ale na druhej strane svoje sociálne istoty a mohli sa vždy oprieť o štát, ktorý ľuďom pomôže v ťažkej situácii. V novembri 1989, ako podotkol Pellegrini, sa opäť ľudia rozhodli podporiť niečo nové, pozitívne a zbaviť sa predchádzajúceho režimu.
"Hodnoty, na ktorých postavil politiku Dubček, sú nám veľmi blízke, pretože stredobodom pozornosti politiky je človek, starostlivosť o človeka, jeho sociálne istoty, jeho slobody. Na druhej strane, odkaz novembra 1989 sa podarilo naplniť len čiastočne. A aj dnes evidujeme krízu demokracie, krízu hodnôt, rozpoltenosť spoločnosti. Politiku, ktorá sa opäť robí proti niečomu, nie za niečo, a toto sú veci, ktoré sa prelínajú tak životom Alexandra Dubčeka, ako i Novembra '89," dodal.
Pellegrini vo svojom príhovore prirovnal súčasnú situáciu k obdobiu po Nežnej revolúcii, nevyhol sa tiež kritike súčasnej vlády, ktorá podľa neho od svojho nástupu "obstriháva demokratické práva slovenských občanov na minimum". Kritizoval tiež podľa opozície zmarené referendá, minister financií Igor Matovič podľa neho vládne s fašistami, premiér Eduard Heger (obaja OĽANO) a Matovič podľa jeho tvrdenia klamú od rána do večera. Predstavitelia opozičnej strany si uctili pamiatku politika i pred jeho rodným domom v neďalekom Uhrovci.
Vzdelanie, sloboda a demokracia sú vzájomné späté
Vzdelanie, sloboda a demokracia sú vzájomné späté. Treba ich rozvíjať pre dobro občanov. Skonštatoval to generálny prokurátor Maroš Žilinka na sociálnej sieti pri príležitosti 17. novembra a výročia Nežnej revolúcie i Medzinárodného dňa študentstva. "Vzdelanie, otvorená myseľ a schopnosť intenzívne a kriticky myslieť. To sú základy našej budúcnosti. Vzdelanie, sloboda a demokracia sú vzájomne späté. Sú to hodnoty, ktoré si musíme vážiť a rozvíjať ich pre blaho občanov Slovenska," uviedol Žilinka.