RÖSZKE - Do Maďarska prichádzajú davy utečencov, ktorí sú v núdzi a potrebujú pomoc. Chýbajú im základné potraviny a mnohí z nich potrebujú po dlhej vyčerpávajúcej ceste lekárske ošetrenie. Dobrovoľníčka zo Slovenska pre Topky prezradila, čo trápi utečencov zo Sýrie najviac a ako situácia vyzerá priamo na mieste.
Prvý raz dorazila pomoc z našej krajiny, organizovaná Evanjelickou diakoniou ECAV na Slovensku, do utečeneckého tábora pri Röszke v Maďarsku 8. septembra 2015. Viac ako 2 700 utečencov dostalo základné potraviny, hygienické pomôcky a núdzové prístrešky aj vďaka našincom. „Evanjelická diakonia v spolupráci s cirkevným evanjelickým zborom v Slovenskom Komlóši rozdali trvanlivé základné potraviny, ako sú mlieko, voda, ovocie, pečivo a ovocné šťavy. Keďže medzi utečencami je veľmi veľa detí, mysleli sme aj na ne. V potravinovom balíčku boli aj sladkosti. Blíži sa jesenné chladné počasie a preto naša humanitárna pomoc zahrňovala aj deky a prikrývky,“ vysvetlila Jana Gasperová, hovorkyňa diakonie a jedna z dobrovoľníkov, ktorí zamierili do tábora Röszke.
Akí sú mladí muži zo Sýrie v skutočnosti? Utečenec Usama nám prezradil, čo plánuje v Európe
Po prvej návšteve sa dobrovoľníci v zastúpení Szilvie Buzalovej a Jany Gasperovej z ústredia diakonie v spolupráci s Attilom Szpisákom, evanjelickým farárom v Slovenskom Komlóši, do tábora znova vrátili 10. septembra. „Po našej prvej návšteve sme sa rozhodli priviezť ďalšiu humanitárnu pomoc do neoficiálneho utečeneckého tábora, ktorý sa vytvoril v poli pri železničnej trati, lebo oficiálny tábor je preplnený. Na mieste sme v neutíchajúcom daždi rozdávali pršiplášte, spacie vaky a stany,“ uviedla Gasperová.
Priviedli aj lekárov so sýrskym pôvodom
„Videli sme utečencov prichádzať unavených, vyčerpaných, uzimených a premoknutých. Na rukách alebo na ramenách niesli menšie deti a spiace batoľatá. Prišli s nami aj dvaja lekári, pôvodom zo Sýrie, žijúci dlhodobo na Slovensku. Výhodou našich lekárov bolo, že vedeli s utečencami komunikovať po arabsky, kurdsky aj sýrsky. Každý z lekárov priviezol lieky pre asi 100 utečencov,“ opísala situáciu.
Po príchode do stanového mestečka boli dobrovoľníci prekvapení pokojom, ktorý tam vládol. „Vzhľadom na jazykové rozdiely bol jediným dorozumievacím prostriedkom pocit súdržnosti. V očiach im bolo možné vidieť vyčerpanie zmiešané s pocitom úľavy, že sa im podarilo dosiahnuť čiastočný cieľ, ktorý si vytýčili ešte pred odchodom z vojny zmietanej krajiny,“ ilustrovala svoje vlastné dojmy hovorkyňa diakonie pre Topky.
Utečenci prichádzajú s obavami
Podľa lekárov trpeli utečenci po príchode do tábora a dlhej ceste najčastejšie únavou, vyčerpaním, žalúdočnými problémami, infekciami dýchacích ciest, hnačkou či teplotou. Mnohí z nich mali aj modriny a bolesti chrbta spôsobené dlhou chôdzou či nosením malých detí a batožiny. „Najviac ich trápi nevedomosť a neznalosť prostredia, do ktorého prišli. Majú obavy z neznámej budúcnosti seba a svojich detí,“ povedala Gasperová.
Evanjelickí dobrovoľníci chcú utečencom pomáhať aj naďalej a podľa potrieb budú situáciu sledovať a reagovať. Podľa slov Gasperovej bude s blížiacim sa jesenným a zimným počasím akútnou potrebou zabezpečenie pršiplášťov, nepremokavej obuvi a teplého oblečenia. „Okrem materiálnej pomoci je nedostatkom nízky počet dobrovoľníkov priamo na miestach, kde prechádzajú hranice, tlmočníkov a sociálnych pracovníkov,“ dodala Gasperová.
