JERUZALEM - Tabgha označuje časť severozápadného pobrežia Galilejského jazera južne od biblického Kafarnauma. Väčšina jej území je uctievaná, pretože ide o lokalitu, kde sa odohrali najznámejšie zázraky Ježiša Krista. Nový výskum otvoril tému dvoch z nich, ktoré sa týkajú lovu rýb. Podľa odborníkov by mohli mať obidve tieto udalosti vedecké základy.
Dva z najväčších zázrakov Ježiša Krista môžu mať podľa posledného výskumu vedecké a nie božské odôvodnenie. Aspoň tak to tvrdí štúdia izraelských odborníkov, ktorá má hodnoverný vedecký základ a poukazuje na precedens hromadného zabíjania rýb v dôsledku nedostatku kyslíka vo vode. Podľa vedcov mohol tento jav dopomôcť Ježišovi vykonať dva samostatné skutky: Zázrak chleba a rýb a neskôr Zázračný lov rýb. „Súčasné chápanie fyzikálnej limnológie ekosystému jazera Kinneret by mohlo poskytnúť vierohodný vedecký základ pre tieto zázraky,“ napísali autori štúdie. Obidve udalosti majú svoje korene v okolí Tabgy. Pri druhej z nich, známej z Jánovho evanjelia po Kristovom zmŕtvychvstaní, boli siete naplnené 153 veľkými rybami, ale ani pri takom množstve sa sieť nepretrhla. Tím vedcov predpokladá, že silný vietor rozčeril nižšie hladiny vody, čo viedlo k anoxickému stavu, čiže k nedostatku kyslíka.
Došlo tak k uduseniu rýb, ktoré vyplávali na hladinu a pozoruhodne ľahko sa dali chytiť do sietí, pretože boli doslova mŕtve. „Galilejské jazero je stratifikované. Horná vrstva je teplá a okysličená, zatiaľ čo spodná je studená a bez kyslíka,“ vysvetlil člen tímu Yael Amitai pre portál Times of Israel. Podľa výskumu, pri ktorom vedci na skenovanie jazera použili 3D modelovanie, dochádzalo k porovnateľným prípadom úhynu rýb od 90. rokov minulého storočia a ešte aj minulý rok v ústí mora Tzalmon. Tento prirodzený, ale stále zriedkavý jav môže vysvetľovať výskyt veľkého množstva ľahko ulovených rýb v blízkosti brehu, ktorý je opisovaný v biblických príbehoch. Podobné javy boli pozorované aj v Erijskom jazere a v ústí rieky Neuse v Severnej Karolíne.
Pokiaľ ide o príbeh „Chlieb a ryby“, vedci sa domnievajú, že ponúka presnejšie načasovanie udalosti, v ktorej Kristus podľa Matúšovho evanjelia premenil päť chlebov a dve ryby na dostatok jedla pre približne 5 000 nasledovníkov. Tento zázrak (jediný, ktorý je zaznamenaný vo všetkých štyroch kanonizovaných evanjeliách), sa s najväčšou pravdepodobnosťou stal koncom jari alebo začiatkom leta. Náhle zmeny teploty vody, ktorá sa v tom čase prehlbuje, by totiž vyniesli na povrch viac mŕtvych rýb.