Postava agenta CTU katapultovala Kiefera Sutherlanda znovu na herecké výslnie a vrátila ho „do kšeftu“.
Keď sa 6. novembra 2001 na obrazovkách v USA objavil agent Jack Bauer, rozpútalo sa hotové šialenstvo. Seriál „24“ sa vrhol na diváka s nevídanou intenzitou a spôsobom, aký sa v televíznej brandži ešte neobjavil.
Najdlhší deň v živote
Projekt seriálu vymysleli Joel Surnow a Robert Cochran, ktorí rozvinuli myšlienku televízneho trileru do nevídaných rozmerov. Seriál sa totiž odohráva v reálnom čase a divák sleduje osudy Jacka Bauera bez časových skokov a v jednej epizóde ubehne presne hodina. Jedna séria má teda 24 častí a mapuje 24 hodín. Tento náročný proces má niekoľko úskalí, napríklad ak niekto cestuje lietadlom z New Yorku do Los Angeles, na mieste sa objaví až o päť častí neskôr. Takže scenáristi musia precízne plánovať každý krok. Tím okolo režiséra a producenta Stephena Hopkinsa sa však s priekopníckym prístupom skvele vyrovnal a divákov doslova prišpendlil pred obrazovky. Dej v reálnom čase umocňuje navyše fakt, že jedna epizóda má 45 až 47 minút a spolu s reklamnými prestávkami trvá presne hodinu. Ak si teda pozriete celú sériu, strávite pred televízorom 24 hodín.
Neustále v strese
Atmosféru napätia zvýrazňuje časomiera, ktorá sa niekoľkokrát objaví v pozadí a upozorní, že čas neúprosne beží. Druhý podstatný prvok predstavuje výnimočný strih a skladanie obrazu. Niekedy sa na obrazovke objaví až päť samostatných políčok, takže divák sleduje v reálnom čase päť postáv. To môže spôsobiť poriadny chaos. „Všetci sme v časovom strese, tak prečo by nemal byť aj divák? Musí sústrediť pozornosť na viac vecí, navyše každý gong ohlasujúci uplynutý čas v ňom vzbudzuje pocit, že v nebezpečenstve je aj on,“ vysvetľuje Stephen Hopkins. Autentickosť seriálu navyše umocňujú drobné detaily – v seriáli sa používajú najnovšie technické výdobytky, herci majú rovnaké šaty (ťažko by niekto uveril, že by sa postavy za hodinu dvakrát prezliekli), musia si udržiavať účes a ak sa náhodou pri nakrúcaní zrania, úlohou scenáristov je vymyslieť zranenie i v príbehu.
V koži Jacka Bauera
I keď Kiefer Sutherland patrí medzi ostrieľaných harcovníkov, postava agenta Jacka Bauera je vlastne jeho televíznou premiérou. „Asi dva roky som veľmi nepracoval, potreboval som si oddýchnuť, takže tento seriál ma takpovediac vrátil do kšeftu,“ uškŕňa sa Kiefer. Zákulisné klebety však hovoria, že syna Donalda Sutherlanda pre jeho problémy s alkoholom viacero producentov istý čas vôbec nechcelo obsadzovať. Na projekte „24“ ho vraj zaujala najmä účasť režiséra Stephena Hopkinsa a fakt, že dej sa odohráva v reálnom čase: „Pre tvorcov je to nočná mora, pre hercov požehnanie. Musíte sa trafiť do presného časového rámca, a tým na pľaci vzniká atmosféra tiesne a stresu. A to sa dá perfektne zúročiť pred kamerou.“ Seriál drží v napätí aj predstaviteľa hlavného hrdinu, pretože vopred pozná dej iba dvoch nasledujúcich epizód. „Je to dosť málo, takže v podstate musím tých 24 hodín prežiť rovnako ako Jack Bauer,“ prezradil Kiefer Sutherland, ktorého číslo 24 poznačilo i v súkromí. „Idem napríklad po diaľnici a objaví sa značka označujúca 24. míľu. Podvedome sa pozriem na hodinky a začnem byť nervózny.“
