BRATISLAVA – Nedávne zmeny týkajúce sa ochranky či renty pre našich najvyšších ústavných činiteľov sa po odsúdení exprezidenta Andreja Kisku ukazujú v úplne novom svetle. Podľa Lex atentát totiž prišiel o viacero výhod spojených s tým, že päť rokov strávil v prezidentskom kresle.
Lex atentát, ktorý bol schválený po streľbe na premiéra Roberta Fica, okrem iného hovorí o tom, že najvyšší ústavní činitelia budú mať na základe stanovených podmienok nárok na doživotnú rentu a právo na nehnuteľnosť. Má to však háčik. Právo na doživotný plat sa totiž realizuje s dvomi výnimkami. Prvou je prípad, ak osoba začne vykonávať inú ústavnú funkciu. Vtedy sa súbeh rieši pozastavením vyplácania doživotného platu počas tohto výkonu. Druhým prípadom je odsúdenie za úmyselný trestný čin, ktoré z dôvodu závažnosti konania znamená zánik práva na doživotný plat.
archívne video
Do druhej skupiny od minulého týždňa spadá aj exprezident Andrej Kiska. Toho minulý týždeň uznal Krajský súd v Prešove za vinného z daňového podvodu. Za to mu vymeral trest jeden rok väzenia, ktorý mu súčasne odložil na skúšobnú dobu dvoch rokov.
V praxi to znamená, že Kiska sa môže rozlúčiť s doživotnou rentou vo výške platu poslanca, ktorý je aktuálne približne 4-tisíc eur, ako aj s ochrankou.
Kiska obvinenia od začiatku odmieta. "V boji za očistenie môjho mena neprestanem, kým sa pravda neodhalí, a dávame dovolanie na Najvyšší súd," uviedol v reakcii na rozsudok. Kauza súvisí so zaúčtovaním nákladov spojených s propagáciou Kisku pred prezidentskými voľbami, ktoré ako kandidát v marci 2014 vyhral. Týkalo sa to neoprávneného uplatnenia nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH spoločnosťou KTAG v rokoch 2013 a 2014 v celkovej výške zhruba 155 000 eur.
