USA - Najnovšie pozorovania Veľkej červenej škvrny na planéte Jupiter zachytené Hubblovým vesmírnym teleskopom zaznamenali, že takmer dvestoročná búrka sa pohybuje ako želatína. Podľa správy uverejnenej v časopise The Planetary Science Journal mení tento mohutný úkaz svoj tvar ako stlačená lopta.
Veľká červená škvrna, alebo GRS, na planéte Jupiter nie je až taká stabilná, ako sa predpokladalo. Naznačujú to pozorovania realizované Hubblovým teleskopom počas 90 dní od decembra do marca. Ide o anticyklónu, čiže veľkú cirkuláciu vetrov v atmosfére Jupitera, ktorá rotuje okolo centrálnej oblasti vysokého tlaku pozdĺž južného pásu oblakov v stredných šírkach planéty. Táto dlhotrvajúca búrka je najväčšia v slnečnej sústave a dokázala by pohltiť aj Zem. Hoci sú tieto vesmírne úkazy vo všeobecnosti považované za nestabilné, táto škvrna pretrváva už takmer dve storočia a pozorované zmeny zrejme súvisia s jej pohybom a veľkosťou. Na snímkach je vidieť, že vír sa „hýbe“ ako želatína a v priebehu času sa rozpína a zmršťuje.
Vedci opísali výsledky pozorovania v analýze uverejnenej v časopise The Planetary Science Journal, ktorá bola prezentovaná na 56. výročnom stretnutí Divízie pre planetárne vedy Americkej astronomickej spoločnosti v Boise v štáte Idaho. „Hoci sme vedeli, že jej pohyb sa mierne mení v dĺžke, neočakávali sme, že bude rovnako oscilovať aj jej veľkosť. Pokiaľ vieme, predtým nebola identifikovaná,“ uviedla hlavná autorka štúdie Amy Simonová z Goddardovho centra vesmírnych letov NASA v Greenbelte v Marylande, informuje CNN. „Je to naozaj po prvý raz, čo máme k dispozícii správnu kadenciu snímania GRS. Vďaka vysokému rozlíšeniu Hubblovho teleskopu môžeme povedať, že sa definitívne stláča a zároveň sa pohybuje rýchlejšie a pomalšie. To bolo veľmi neočakávané.“
Pohyblivá mimozemská búrka
Astronómovia pozorujú tento ikonický útvar už najmenej 150 rokov. Ich pozorovania niekedy priniesli prekvapenia. Podobné je aj najnovšie zistenie, že oválny tvar búrky môže meniť rozmery a niekedy sa zdá byť tenšia, inokedy hrubšia. Nedávno nahliadol samostatný tím astronómov do srdca Veľkej červenej škvrny pomocou vesmírneho ďalekohľadu Jamesa Webba a zachytil nové detaily v infračervenom svetle. Hubblove pozorovania boli realizované vo viditeľnom a ultrafialovom svetle. Štúdia publikovaná v časopise Journal of Geophysical Research: Planets uvádza, že Veľká červená škvrna je v strede studená, čo spôsobuje kondenzáciu amoniaku a vody a vytvára husté mraky. Výskumný tím v nej identifikoval aj plynný fosfín, ktorý by mohol zohrávať úlohu pri vytváraní týchto záhadných červených farieb. Profesor planetárnej vedy na britskej University of Leicester, Leigh Fletcher, uviedol, že práve vďaka nim je Veľká červená škvrna taká ikonická.
Zmenšujúce sa miesto
Vedci NASA raz ročne sledujú správanie búrky pomocou Hubblovho ostrého oka v rámci programu Outer Planet Atmospheres Legacy (OPAL), ktorý vedie Simonová. Prostredníctvom neho pozorujú vonkajšie planéty našej slnečnej sústavy a sledujú, ako sa v priebehu času menia. Nové pozorovania sa však uskutočnili samostatne prostredníctvom programu určeného na podrobnejšie štúdium Veľkej červenej škvrny. Počas nich sa sledovalo, ako sa búrka menila v priebehu niekoľkých mesiacov a nie ako jednorazový ročný snímok. „Netrénovanému oku by sa mohlo zdať, že Jupiterove pruhované oblaky a slávna červená búrka sú statické, stabilné a dlhodobé,“ povedal Fletcher, ktorý sa najnovšej štúdie nezúčastnil. „Pri bližšom pohľade však vidíme neuveriteľnú premenlivosť s chaotickými vzorcami počasia, ktoré sú rovnako zložité ako všetko, čo máme tu na Zemi.“
Planetárni vedci sa už roky snažia spoznať v tejto premenlivosti zákonitosti alebo čokoľvek, čo by nám mohlo pomôcť pochopiť fyziku, ktorá je základom tohto zložitého systému. Poznatky získané vďaka pozorovaniu najväčších búrok v našej slnečnej sústave môžu pomôcť vedcom pochopiť, aké počasie môže byť na exoplanétach obiehajúcich okolo iných hviezd. Tieto poznatky by mohli rozšíriť chápanie meteorologických procesov nad rámec tých, ktoré zažívame na Zemi. Tím Simonovej použil Hubblove snímky s vysokým rozlíšením poskytujúce podrobný pohľad na veľkosť, tvar a zmeny farby Veľkej červenej škvrny. „Keď sa pozrieme zblízka, vidíme, že veľa vecí sa mení zo dňa na deň,“ povedala. Medzi tieto zmeny patrilo aj zjasnenie jadra búrky, keď je škvrna najväčšia, pretože osciluje.
