BERGAMO - Kostoly sú plné rakví, v meste sa bez prestania ozývajú sirény sanitiek a miestne noviny majú teraz smútočné oznámenia na 10 až 12 stranách namiesto bežných dvoch. Tak opísala situáciu v severotalianskom meste Bergamo miestna obyvateľka Marianne Seminatiová.
Kvôli šíreniu koronavírus sa život v lombardskom meste s viac než 120-tisíc obyvateľmi, ktoré je momentálne s neďalekou Bresciou najpostihnutejším v Taliansku, prakticky zastavil. Aj tridsiatnička Marianne zostáva kvôli strachu z nákazy s rodinou čo najviac doma. Karanténne opatrenia, ktoré v boji proti pandémii prijala talianska vláda, sú podľa nej správne, prišli ale príliš neskoro. "Nebývam pri žiadnej nemocnici a napriek tomu neustále počujem húkajúce sirény a umieračiky z kostolov. Pohrebné ústavy nemajú voľné termíny. V mnohých kostoloch čaká aj sedem či osem desiatok rakví na to, kým ich uložia do zeme alebo spália," hovorí.
Najhoršie podľa mladej Talianky je to, že chorí sú v nemocniciach sami a osamote aj umierajú. Príbuzní ich z pochopiteľných dôvodov nesmú navštevovať a väčšinou už ani nedostanú správu o ich smrti. Telá sa hneď odvážajú, pohreby sa nekonajú. Aj Seminatiová prišla kvôli koronavírusu o členov svojej rodiny a známych. Jej teta zomrela pred pár týždňami. Pred niekoľkými dňami zas zomrel rodinný lekár a štyri ďalší ľudia, ktorých dobre poznala.
Talianska vláda kvôli pandémii začala od marca prijímať stále prísnejšie opatrenia, až nakoniec pred troma týždňami zaviedla celoštátnu karanténu. Podľa mnohých to ale prišlo neskoro. Zdržanie prijatia radikálnych opatrení v priemyselnej provincii Bergamo zrejme prispelo aj to, že tu má sídlo množstvo významných podnikov. "Báli sa, že by poškodili hospodárstvo. Hovorili, že všetko je pod kontrolou, môžeme ďalej pracovať. Dokým sa všetko nevymklo spod kontroly," pokračuje Marianne. Nikto však nemohol tušiť, že situácia bude až tak vážna. "Na začiatku som verila tomu, čo sa vravievalo. Že je to len bežná chrípka, komplikovaný priebeh má iba v niektorých špecififckých prípadoch. Vôbec to ale nie je normálna chrípka."
Seminatiová je spolu so svojím manželom a 1,5-ročným synom už viac ako tri týždne v domácej karanténe. Ako tlmočníčka a prekladateľka by vraj síce mohla pracovať z domu, práce ale v súčasnosti veľa nie je. Bez živobytia sa ocitli aj mnohí jej príbuzní a priatelia. Región Lombardsko, v ktorom Bergamo leží, je pritom hospodárskym motorom Talianska. Hospodárske škody sú už teraz obrovské. Prioritou však podľa Talianky je teraz prekonať krízu a dosiahnuť, aby neumieralo toľko ľudí. Najviac sa v tomto smere bojí o svojich rodičov, preto ich ani nechodí navštevovať. V súčasnej situácii nie je ľahké zachovať si pozitívnu myseľ a neplakať, keď je toľko ľudí navôkol nakazených, alebo dokonca zomrelo. Iskru nádeje vidí Marianne v posledných údajoch o vývoji pandémie v Bergame. "Situácia sa trochu zlepšuje. Počet nových prípadov síce ďalej rastie, ale pomalšie než predtým. Ešte zďaleka však nie sme na konci," uzatvára svoje rozprávanie.
