BELEHRAD - Sarajevský atentát, pri ktorom bosniansky Srb Gavrilo Princip v júni 1914 zabil následníka trónu rakúsko - uhorskej monarchie Františka Ferdinanda d' Este, nebol ani príčinou ani dôvodom prvej svetovej vojny. Uviedol to generálny riaditeľ Rakúskeho štátneho archívu Wolfgang Maderthaner v rozhovore poskytnutom belehradskému denníku Politika.
Rakúsky historik tak odpovedal na otázku denníka, či je Srbsko kvôli Principovmu atentátu zodpovedné za vypuknutie prvej svetovej vojny. "(Atentát) bol pre habsburskú monarchiu vítanou zámienkou k rozbehnutiu vojnovej mašinérie už dávno plánovaným smerom... Zároveň poslúžil imperialistickým veľmociam Európy ako signál k otvoreniu vojnových frontov po celom kontinente," citovala Politika šéfa Rakúskeho štátneho archívu.
Pri objasňovaní svojho názoru Maderthaner poukázal na to, že je všeobecne známe a dobre zdokumentované bezmála ultimatívne naliehanie náčelníka rakúsko - uhorského generálneho štábu Conrada von Hetzendorfa na cisára Viliama II. a na príslušných činiteľov vtedajšieho nemeckého generálneho štábu, aby Viedeň podporili v preventívnej vojne buď proti Taliansku, alebo proti Srbsku, pokiaľ sa k tomu naskytne príležitosť.
Srbské médiá sa už niekoľko mesiacov intenzívne venujú téme viny za prvú svetovú vojnu, respektíve úlohe, ktorú zohral Gavrilo Princip. Obavy, že pri príležitosti tohtoročného stého výročia vypuknutia tohto vojnového konfliktu bude Belehrad obviňovaný ako jeho hlavný vinník, sú viditeľné aj medzi srbskými politikmi.
Počas vojenskej prehliadky usporiadanej 28. júna 1914 v bosnianskej metropole prepadla arcivojvodu Františka Ferdinanda d' Este skupina šiestich atentátnikov, ktorých vodcom bol Danilo Ilić. Po predchádzajúcom nevydarenom bombovom útoku na kolónu vozidiel zastrelil následníka trónu a jeho manželku Žofiu Chotkovú na inom mieste srbský separatista Princip. V pozadí vražedného sprisahania stál náčelník srbskej vojenskej rozviedky a šéf srbskej nacionalistickej organizácie Čierna ruka Dragutin Dimitrijević .
