SARAJEVO/PRAHA - Veľa historikov tvrdí, že až atentátom na následníka rakúskeho trónu Františka Ferdinanda d'Este sa skončilo 19. storočie. Arcivojvodova smrť v bosnianskej metropole Sarajeve 28. júna 1914 sa totiž stala zámienkou pre rozpútanie konfliktu, ktorý zasiahol prakticky celý svet. Výsledkom bolo popri miliónoch mŕtvych aj nové rozloženie síl vo svete. Vojna sa skončila pred sto rokmi, 28. júna 1919, podpisom Versaillskej mierovej zmluvy - päť rokov po atentáte na arcivojvodu.
Okamih, ktorý poznačil dejiny: Pred 100 rokmi vyhasol život generála Štefánika v troskách lietadla
V ten osudný júnový deň mal František Ferdinand ukončiť návštevu Bosny, kam ako vrchný inšpektor rakúskej brannej moci prišiel sledovať manévre. O pol desiatej dorazil spolu s manželkou Žofiou vlakom z kúpeľov Ilidža (dnes sarajevské predmestie) do Sarajeva. Na stanici presadol do otvoreného zeleného automobilu značky Gräf und Stift a spolu s bosnianskym zemským vojenským veliteľom Oskarom Potiorkom vyrazil na návštevu radnice, kde arcivojvodu mali privítať zástupcovia miestnej správy.
Po ceste čakalo sedem atentátnikov, členov organizácie Čierna ruka, za ktorou stál plukovník srbského generálneho štábu Dragutin Dimitrijević, známy ako Apis. František Ferdinand si nemohol pre návštevu Sarajeva vybrať horší deň. Je to totiž "Vidov dan" - jeden z najvýznamnejších okamihov srbskej histórie, deň porážky od Turkov v roku 1389. Znalci sa preto obávali nepokojov a niektorí dokonca hovorili o možnosti útokov - napriek tomu ale trasu následníkovej cesty strážilo len 120 policajtov.
To atentátnikov nemohlo odradiť. Prvý útok sa ale nepodaril, granát, ktorý hodil Nedeljko Čabrinović, skončil na zloženej streche a František Ferdinand ho duchaprítomne zhodil. Bomba vybuchla za vozidlom, poškodila ďalšie auto v kolóne a zranila niekoľko prizerajúcich sa aj členov arcivojvodovho sprievodu. František Ferdinand, ktorému sa nič nestalo, dorazil na radnicu, kde sa od neho starosta dočkal strohých slov: "Mesto zradcov, ktoré víta bombami", odpovedal mu na pozdrav následník trónu.
Nakoniec sa rozhodol pokračovať v návšteve, najprv ale chcel navštíviť zranených. Zmätky však spôsobili, že arcivojvodov vodič o zmene nevedel a pokračoval po pôvodnej trase. Kolóna zastavila a následníkovo auto začalo cúvať k odbočke k nemocnici. Dostalo sa tak k ďalšiemu atentátnikovi, Gavrilovi Principovi, ktorý nezaváhal a dvakrát vystrelil. Hoci nebol skúsený strelec, podarilo sa mu zasiahnuť Františka Ferdinanda aj jeho manželku Žofiu Chotkovú, pochádzajúcu zo starého českého rodu.
Pri Principovi stálo šťastie, ak sa to dá tak nazvať. Prvá guľka arcivojvodu minula, odrazila sa ale od kovania automobilu a zasiahla Žofiinu brušnú aortu. Druhá trafila Františka Ferdinanda do krku, roztrhla tepnu a uviazla v chrbtici. Arcivojvoda ešte zareagoval. "To nič nie je," stačil povedať svojmu sprievodu. Zranenia oboch ale boli smrteľné, prvá zomrela Žofia a niekoľko minút po nej aj následník trónu.
Obaja atentátnici sa neúspešne pokúsili o samovraždu, cyankáli však neúčinkovalo a neskôr sa ocitli pred súdom. Ako maloletí boli odsúdení na 20 rokov, ani jeden sa ale konca trestu nedožil. Čabrinović zomrel v januári 1916, Princíp v apríli 1918 - obaja na tuberkulózu vo vojenskom väzení v Terezíne. Konca vojny sa nedočkal ani Apis, popravili ho sami Srbi v júni 1917. Stal sa obeťou vnútropolitických sporov medzi následníkom trónu Alexandrom a jeho odporcami.
V Sarajeve pritom zomrel muž, ktorý pôvodne na trón vôbec nepomýšľal. Keď sa 18. decembra 1863 narodil, bol následníkom Rudolf, syn Františka Jozefa I. Ten sa ale v januári 1889 z nešťastnej lásky zastrelil a po smrti cisárovho mladšieho brata Karola Ľudovíta prešlo následníctvo na Františka Ferdinanda. Pri dvore nebol práve obľúbený, napríklad kvôli nerovnému sobášu s (obyčajnou) grófkou Žofiou Chotkovou. Ich deti preto prišli o právo na následníctvo trónu.
Arcivojvodova smrť sa stala zámienkou pre rozpútanie vojny. Rakúsko-Uhorsko ju Srbsku vyhlásilo mesiac po atentáte, začiatkom augusta sa zapojili Rusko, Francúzsko či Nemecko. Zabitie Františka Ferdinanda ale nebolo jej dôvodom: v Európe rástlo napätie už dlho a sarajevský atentát vypuknutie konfliktu len urýchlil. V dôsledku vojny sa rozpadla rakúsko-uhorská monarchia a nikto sa už nedozvie, či by ju reformy, ktoré František Ferdinand chystal, dokázali zachrániť.
