LONDÝN - Mužom slúžiacim na fronte v prvej svetovej vojne poskytovali listy a balíky z domova vítanú úľavu od všadeprítomného nebezpečenstva v zákopoch. Jeden odkaz šesťročného dievčatka na krabici čokolád napokon viedol k trvalému priateľstvu medzi jeho rodinou v Cornwalle a vojakom, ktorý bojoval v prednej línii.
Vzťah Edwarda Hassalla s rodinou Burbidgeovcov sa začal úplnou náhodou, keď zdvihol krabicu s čokoládou, ktorá ležala v priekope. Bolo na nej meno a adresa šesťročnej Joan Burbidgeovej, ktorá trvala na tom, aby ich jej otec pridal k veciam, ktoré posielal na front.
"Myslím, že si spomínam, ako som bežala späť a povedala môjmu otcovi, že vojak nebude vedieť, kto mu poslal čokoládu," uviedla žena v dokumentárnom filme BBC urobenom 60 rokov po skončení vojny s tým, že otec na jej naliehanie dopísal na krabicu odkaz od "malej Joan". Potom odišla do nedeľnej školy, ako by sa na nič nestalo a na celú udalosť zabudla.
O šesť týždňov neskôr však prišla odpoveď od Edwarda Hassalla, ktorý vysvetlil, že sa práve ukrýval v zákopoch, keď mu padol zrak na krabicu s čokoládou a tak ju zdvihol a odniesol so sebou. "Prosím, odpusťte mi, že vám píšem. Len som si myslel, že by ste mali záujem vedieť, že vaše meno dosiahlo nemeckú líniu v najhoršej bitke vojny," napísal rodine a nezabudol ani na malú Joan, ktorej poďakoval za správu od detí z Anglicka.
Joan povedala svojmu otcovi, že chce, aby jej "čokoládovému" vojakovi poslal ďalšiu správu. "Mám dojem, že sme vtedy mali v rodine svadbu a povedala som, aby mu odkázali, že mu posielam svoju lásku a že si ho vezmem, keď vyrastiem. To ho zjavne dosť pobavilo, keďže mi prišiel späť zásnubný prsteň a fotografia," pochávalila sa Joan.
Tak sa začala korešpondencia medzi Hassallom a Joaniným otcom, ktorá sa odvíjala nielen cez vojnu, ale aj po nej, hoci sa zachovali iba Hassallove listy. Vojakova sestra sa vyjadrila, že pre jej brata bola možnosť stretnúť sa s malou Joanie veľmi dôležitá. Jej fotografiu nosil neustále pri sebe a považoval ju za svoj talizman.
Listy sa teraz nachádzajú vo vojnovom múzeu a boli zamerané predovšetkým na Joaninho otca. Ten ich však čítal celej rodine, vrátane strýkov a tiet. Sprostredkovane im tak boli opisované živé obrazy nebezpečenstiev, ktoré podstupovali vojaci na fronte.
Hassall v písaní pokračoval aj po vojne, hoci jeho myšlienky sa obracali na nový svet, ktorý ich mal čakať po návrate domov. Bohužiaľ jeho sny o šťastnom a prosperujúcom rodinnom živote vyhasli predčasne po dlhej chorobe v roku 1923. Jeho sestra vyhlásila, že vojna zmenila celú jeho osobnosť. Pred tým bol zábavný, vtipný a obľúbený všade, kam prišiel, aj keď v dámskej spoločnosti trochu plachý. Potom sa z neho radosť akoby vytratila a stal sa oveľa vážnejším.
