VARŠAVA - Bieloruská opozičná líderka Sviatlana Cichanovská v stredu počas návštevy Poľska vyjadrila nádej, že cesta Bieloruska k demokracii bude "omnoho kratšia" ako v prípade susednej bývalej socialistickej republiky. Informovali o tom agentúry AFP, DPA a PAP.
Cichanovská protesty vo svojej vlasti prirovnala k rokom bojov poľského odborového hnutia Solidarita, ktoré v roku 1989 pomohlo zvrhnúť komunistický režim v krajine. "Pre Solidaritu to bola dlhá cesta, ale dúfam, že tá naša bude oveľa kratšia," povedala študentom na pôde Varšavskej univerzity pred rozhovormi so súčasným vedením zmieneného hnutia.
Ako pripomenula agentúra AFP, Poľsko minulý týždeň oslávilo 40. výročie dosiahnutia významnej dohody, ktorá oficiálne uznala Solidaritu, čím sa stala prvou nezávislou odborovou organizáciou v bývalom východnom bloku. sa vo Varšave stretla aj s poľským premiérom Mateuszom Morawieckim, ktorý sám počas svojej mladosti protestoval proti komunizmu.
Morawiecki na spoločnej tlačovej konferencii uviedol, že Poľsko je otvoreným domovom pre všetkých Bielorusov, ktorí potrebujú pomoc. Jeho krajina sa podľa neho snaží "podporovať bieloruské skupiny, ktoré bojujú za demokratické, slobodné a zvrchované Bielorusko". Neskôr počas stretnutia vo varšavskej vile Cichanovskej symbolicky odovzdal kľúče od budovy, ktorá bude v poľskej metropole slúžiť ako nový "bieloruský dom".
"Celá EÚ podporuje Bielorusov v ich práve vyjadriť svoju vôľu, žiť slobodne v demokracii," povedal Morawiecki. Neskôr počas stretnutia vo varšavskej vile Cichanovskej symbolicky odovzdal kľúče od budovy, ktorá bude v poľskej metropole slúžiť ako nový "bieloruský dom".
Cichanovská sa poďakovala za zriadenie bieloruského domu v Poľsku a vyhlásila, že bieloruský prezident Alexandr Lukašenko už nie je v očiach svojich občanov legitímnou hlavou štátu. "Ľudia nedokážu zabudnúť na to, čo sa stalo 8. a 9. augusta, keď vyšli do ulíc a začali brániť svoje práva," povedala s tým, že žiada usporiadanie "spravodlivých" prezidentských volieb.
Masové protesty vypukli v Bielorusku po zverejnení výsledkov prezidentských volieb z 9. augusta. Lukašenko, ktorý je pri moci od roku 1994, vo voľbách podľa oficiálnych výsledkov zvíťazil s vyše 80 percentami hlasov, zatiaľ čo jeho hlavnú súperku a súčasnú líderku opozície Sviatlanu Cichanovskú podporilo desať percent voličov. Kritici však tvrdia, že hlasovanie bolo zmanipulované. Uznať výsledky volieb odmietla aj Európska únia. Cichanovská opustila Bielorusko v noci na 11. augusta a odcestovala do Litvy.
Tusk navrhuje, aby EÚ nominovala Cichanovských na Nobelovu cenu mieru
Predseda najväčšieho nadnárodného politického subjektu v EÚ - Európskej ľudovej strany (EPP) - Donald Tusk navrhol v stredu nominovať Siarheja a Sviatlanu Cichanovských na Nobelovu cenu za mier. Tusk to napísal vo svojom príspevku na sociálnej sieti Twitter.
Na vysvetlenie dodal, že by to bol "silný signál, ak by EÚ nominovala Sviatlanu Cichanovskú a jej manžela Siarheja, ktorý je stále vo väzení, na Nobelovu cenu za mier, aby (takto) vzdala hold všetkým Bielorusom zapojeným do tohto najmierumilovnejšieho hnutia za posledné roky".
Tusk sa v stredu v príhovore k poslancom Európskeho parlamentu za EPP poďakoval za ich "angažovanosť a jednoznačnú podporu našim bieloruským priateľom". Dodal, že "nikto z nás nevie, ako a kedy sa ich boj za slobodu skončí, ale všetci vieme, na čej strane je právo".
Kalesnikavová je vo vyšetrovacej väzbe v Minsku
Maryja Kalesnikavová — výrazná osobnosť protivládnych protestov v Bielorusku a členka predsedníctva opozičnej Koordinačnej rady — je vo vyšetrovacej väzbe v Minsku ako osoba podozrivá z pokusu o uzurpáciu moci. Informovala o tom agentúra TASS. Kalesnikavovú uniesli 7. septembra v centre Minska, odkiaľ ju mikrobusom previezli k hraniciam s Ukrajinou.
O tom, čo sa dialo na hraniciach, existujú protichodné správy: Kým bieloruské úrady tvrdia, že Kalesnikavová sa so svojimi dvoma kolegami pokúšala dostať na územie Ukrajiny, iné zdroje uvádzajú, že bola zadržaná po tom, ako roztrhla svoj pas, čím zmarila snahy prinútiť ju prekročiť hranice. Dvoch jej kolegov, ktorí boli v aute s ňou, sa zatiaľ neidentifikovaným osobám podarilo odviezť na Ukrajinu.
Spravodajský portál Meduza.io pripomenul, že zo siedmich členov predsedníctva Koordinačnej rady ich bolo medzičasom už šesť zadržaných či násilne vyvezených z Bieloruska. Najnovšie bol v stredu zadržaný právnik Maksim Znak. Vo väzbe sa tiež v stredu ocitol aj právnik Iľja Salej, člen tímu bývalého bankára Viktara Babaryku, ktorý bol vzatý do vyšetrovacej väzby krátko po tom, ako zverejnil svoj zámer kandidovať v prezidentských voľbách proti Alexandrovi Lukašenkovi.
Na slobode tak momentálne zostáva už len jediná členka predsedníctva Koordinačnej rady, spisovateľka Sviatlana Alexijevičová, laureátka Nobelovej ceny za literatúru. Alexijevičová v stredu v rozhovore s novinármi uviedla, že neplánuje opustiť Bielorusko. Poukázala však "na metódy mocenských štruktúr", ktoré už viacerých lídrov opozície donútili odísť do zahraničia, alebo ich tam rovno vyviezli.
Alexijevičová ďalej pred novinármi uviedla, že ešte v auguste, po prezidentských voľbách, si všimla, že ju niekto sleduje. "A potom to už bolo stále," dodala. Informovala tiež, že v stredu ráno niekto "donekonečna zvonil" pri jej dverách, čo ju znepokojilo. Ešte predtým bola podľa agentúry Interfax zverejnená informácia, že k Alexijevičovej domov prišli zahraniční diplomati, "pravdepodobne zo Slovenska a Litvy". Spisovateľka ich vpustila do bytu, uviedol Interfax.
Pokiaľ ide o vyšetrovanie Kalesnikavovej, podľa jej otca zrejme súvisí s verdiktom bieloruskej generálnej prokuratúry, ktorá nedávno deklarovala, že činnosť Koordinačnej rady je zameraná na uzurpáciu moci v krajine. Členovia rady však opakovane tvrdia, že sa nechcú dostať k moci, iba sa snažia revidovať výsledky prezidentských volieb, ktoré podľa bieloruskej volebnej komisie vyhral Lukašenko.
Kalesnikavovej hrozí dva až päť rokov väzenia
Bieloruskí vyšetrovatelia v stredu informovali, že významní predstavitelia opozície - Maryja Kalesnikavová a Maksim Znak - boli zadržaní v rámci vyšetrovania pokusu o ohrozenie bezpečnosti štátu, ktorého sa údajne dopustili výzvami na uchopenie moci. Na oboch bola uvalená väzba, informovala agentúra Interfax.
Vyšetrovací výbor, ktorý sa zaoberá najzávažnejšími trestnými činmi, v stredu vo svojom vyhlásení uviedol, že má dôkazy o tom, že niektorí členovia opozičného Koordinačného výboru sa pokúsili destabilizovať sociálno-politickú a ekonomickú situáciu v krajine a ovplyvňovať médiá.
Kalesnikavovej kolegovia nechcú na Ukrajine žiadať o azyl
Dvaja členovia predsedníctva bieloruskej opozičnej Koordinačnej rady, ktorí sa momentálne nachádzajú na Ukrajine, informovali, že bieloruské bezpečnostné zložky sa ich pokúsili využiť na to, aby z Bieloruska vyviezli svoju kolegyňu Maryju Kalesnikavovú. Tento zámer však nevyšiel, pretože Kalesnikavová plány na odchod do vynúteného exilu zmarila svojím konaním, keď v blízkosti ukrajinsko-bieloruských hraníc roztrhala svoj pas.
Obaja zhodne deklarovali, že sa nechystajú požiadať na Ukrajine o politický azyl. Podľa vyjadrenia oboch opozičných aktivistov boli zadržaní na dvore bytového domu, kde býva Kalesnikavová, kam prišli po tom, čo v pondelok ráno zmizla. Následne ich neznámi muži previezli na oddelenie vyšetrovania finančných deliktov, kde sa Kravcovovi vyhrážali obvinením z trestného činu a žiadali, aby svojím autom vyviezol Kalesnikavovú z Bieloruska; to malo zabezpečiť deeskaláciu situácie v krajine.
"Mali sme dlhý rozhovor, nakoniec povedali, že Maryju Kalesnikavovú odvezú na hranice," uviedol Kravcov s tým, že si uvedomil, že sa ju z Bieloruska chcú pokúsiť dostať násilím. Radňankova a Kravcova potom naložili do mikrobusov a previezli na hranicu s Bieloruskom a Ukrajinou. Na neutrálnom území ich odviedli do Kravcovho auta, kde už boli aj ich pasy. Kravcov si mal sadnúť za volant a vydať sa na cestu k ukrajinským hraniciam hneď, ako nastúpi aj Kalesnikavová. Následne — proti jej vôli — priviedli z iného mikrobusu aj ju.
"Len čo bola (Kalesnikavová) v aute a uvidela svoj cestovný pas, okamžite ho vzala a roztrhla ho na veľa malých kúskov," uviedol Kravcov. Potom podľa Radňankova tieto kúsky papiera schmatla, pokrčila a hodila smerom k neznámym mladým ľuďom, ktorí obkolesili auto. Následne, cez otvorené okno, z auta ušla smerom k bieloruským hraniciam, kde ju zadržali bieloruskí pohraničníci.
Kravcov uviedol, že keď si policajti, ktorí ich sprevádzali, uvedomili, že s roztrhnutým pasom sa Kalesnikavová nebude môcť dostať na Ukrajinu, chceli zadržať jeho i Radňankova, čo sa im však nepodarilo, keďže im autom ušli rýchlou jazdou k ukrajinským hraniciam, kde ich pohraničníci po kontrole vpustili na ukrajinské územie.
Kravcov tiež poznamenal, že vo svojom aute našiel zdravotné poistenie, testy na koronavírus a letenky pre neho a Radňankova do Turecka, na meno Kalesnikavovej bola vystavená letenka do Viedne a odtiaľ do Mníchova. Opozičný politik sa domnieva, že tieto doklady mali neskôr poslúžiť ako dôkaz, že trojica chcela opustiť Bielorusko a ujsť do zahraničia.
Na otázku, prečo na hraniciach nekonali rovnako ako Kalesnikavová, Radňankov odpovedal, že sa na to neodhodlali. "Toto je silné gesto, ktoré sa rozhodla urobiť," konštatoval s dôvetkom, že práve preto je Kalesnikavová jedným z vodcov opozície a on "len tlačovým tajomníkom".
Alexijevičová sa obávala únosu, chrániť ju prišli diplomati
Veľvyslanci Švédska, Rakúska a Rumunska v stredu v Minsku prišli do bytu bieloruskej spisovateľky Sviatlany Alexijevičovej, aby zabránili jej prípadnému zadržaniu a vyjadrili takto podporu bieloruskej opozícii. Informovali o tom v stredu švédsky denník Dagens Nyheter i ruský spravodajský portál RBK, ktorý napísal, že laureátku Nobelovej ceny za literatúru prišli brániť diplomati Litvy, Nemecka, Poľska, Slovenska, Česka a Švédska.
Fotografia zo stretnutia diplomatov v Alexijevičovej byte zverejnila švédska ministerka zahraničných vecí Ann Lindeová na svojom konte na sociálnej sieti Twitter. Na možnú hrozbu svojho únosu a zadržania upozornila Alexijevičová na sociálnych sieťach, keď si v okolí domu, kde býva, všimla neznámych mužov, ktorí neskôr klopali na jej dvere.
Redaktori proopozičných médií, zalarmovaní jej príspevkom na sociálnych sieťach, sa o krátky čas zhromaždili pred jej domom.
Cyprus blokuje sankcie EÚ voči Bielorusku, žiada kroky voči Turecku
Cyprus blokuje rozhodnutie o zavedení sankcií, ktoré EÚ plánuje uvaliť na bieloruských činiteľov zodpovedných za sfalšovanie výsledkov volieb a za násilie páchané na tamojších demonštrantoch. Informovala o tom v stredu agentúra AFP s odvolaním sa na zdroje z EÚ. Cyprus vzniesol požiadavku, aby Únia najskôr sprísnila sankcie voči Turecku v súvislosti so sporom okolo ložísk zemného plynu vo východnej časti Stredozemného mora. Turecké aktivity v oblasti s nevôľou sledujú Cyprus i Grécko, ktoré sú členskými krajinami EÚ.
Šéfovia európskych diplomacií už v auguste odsúhlasili predbežný sankčný zoznam bieloruských činiteľov, ktorý obsahuje do 40 mien. Cielené sankcie by mali zahŕňať zákaz prístupu na územie členských krajín EÚ, či zmrazenie majetkov a účtov. Podľa aktuálnych informácií by na sankčnom zozname malo byť napokon 31 predstaviteľov Bieloruska vrátane ministra vnútra Jurija Karajeva.
Konečné rozhodnutie o zavedení akýchkoľvek európskych sankcií však vyžaduje súhlas všetkých štátov EÚ. Cyprus sa vyjadril, že svoj odmietavý názor nezmení, pokiaľ nedôjde k pritvrdeniu opatrení EÚ voči Turecku v súvislosti so sporom o podmorské ložiská plynu. Únia už v tejto súvislosti vlani v júli zaviedla voči Ankare súbor politických a ekonomických sankcií.
Podľa európskych zdrojov zatiaľ nie je jasné, či sa podarí dosiahnuť konsenzus v otázke sankcií voči Bielorusku do nasledujúceho stretnutia ministrov zahraničných vecí členských štátov EÚ, ktoré sa má odohrať 21. septembra. Niekoľko dní potom (24.-25.9.) sa bude v Bruseli konať summit lídrov EÚ.
Németh: Maďarsko musí bieloruskému ľudu prejaviť solidaritu
Maďarsko a maďarský parlament musia bieloruskému ľudu prejaviť solidaritu. Vyhlásil to v stredu v Budapešti - po neverejnom rokovaní zahraničného výboru parlamentu - predseda tohto orgánu za vládnu stranu Fidesz Zsolt Németh. Németh podľa agentúry MTI zdôraznil, že bývalé komunistické krajiny, ako aj národy strednej a východnej Európy, sledujú pozorne a citlivo demokratické hnutie, ktoré sa v Bielorusku rozvinulo.
"Vzhľadom na dimenziu tohto hnutia je oprávnené očakávať, aby ho v čo najväčšej miere podporili západné krajiny, členské krajiny Európskej únie a NATO, ako i členské štáty Rady Európy," zdôraznil politik vládnej strany. Maďarsko podľa Németha rozhodným spôsobom odsudzuje falšovanie výsledkov prezidentských volieb, ovplyvňovanie volieb, zásahy moci voči protestujúcim či opozičným vodcom.
