BRATISLAVA - Ivan Mikloš bol v čase Radičovej vlády podpredsedom a ministrom financií. V súčasnosti sa angažuje v oblasti ekonómie a prostredníctvom projektu sa snaží prístupnou formou sprostredkovať základné ekonomické znalosti širokej verejnosti. Od roku 2016 pôsobí na poste šéfa poradcov ukrajinského premiéra Volodymyra Hrojsmana. Bol proti rozdeleniu Československa, pretože sa obával následkov. Ficove vlády však podľa neho premrhali dobré časy na Slovensku. V rozhovore pre Topky Mikloš otvorene hodnotí stav vzťahy medzi Českom a Slovenskom i to, čo by spravil inak.
Koncom októbra si pripomenieme sté výročie Československa, no dnes sme dve oddelené krajiny. Myslíte si, že Česko a Slovensko viac vecí spája alebo rozdeľuje?
Áno, myslím si, že viac vecí nás spája ako rozdeľuje. Spoločná história, príbuzný jazyk, kultúra, vzájomné porozumenie a blízkosť vo všetkých ohľadoch. A ešte aj dnešný český premiér, aj keď neviem, či sú nám za neho až tak veľmi vďační.
Čo pre vás znamená pojem Československo?
Bola to moja vlasť, krajina, v ktorej som sa narodil a prežil viac ako tridsať rokov. Ale ten pojem pre mňa znamená aj silnú značku, ktorá bola vo svete známa a rešpektovaná, za prvej republiky to bola jedna z mála liberálnych demokracií v strednej a východnej Európe. A z pohľadu Slovenska považujem Československo za stále nedocenené v tom zmysle, akú kľúčovú úlohu zohralo v dejinách Slovákov v prospech nášho úsilia o národné obrodenie a nakoniec aj vlastnú štátnosť. Aj preto považujem za hanbu, že 28. október dodnes nie je na Slovensku štátnym sviatkom.
Kto bol (bola) podľa vás dôležitou postavou v rámci československej histórie?
Určite najmä Masaryk a Štefánik, ale aj Beneš, Šrobár, Rašín a Hodža. Dôležitých postáv v temnejších, komunistických rokoch, bolo viac, zo slovenských politikov výraznú úlohu zohrali Dubček a Husák.
Ako ste vnímali rozdelenie Československa?
Bol som proti rozdeleniu Československa, ako napokon väčšina ľudí vtedy. Obával som sa dôsledkov rozdelenia a to aj preto, že som videl, akí ľudia ho presadzovali. A tieto obavy sa potom, počas deväťdesiatych rokov, za éry Vladimíra Mečiara, aj potvrdili. Našťastie sa slovenská spoločnosť dokázala zmobilizovať a prekonala toto obdobie.
Na druhej strane treba povedať, že po voľbách v júni 1992, ktoré dopadli tak rozdielne v českej a slovenskej časti federácie, už ďalšie spoločné fungovanie nebolo možné, pretože krajina potrebovala reformy, ktoré by boli blokované, nehovoriac o veľmi rozdielnych predstavách o fungovaní v rámci spoločného štátu.
Myslíte si, že vzťahy sa po rozdelení týchto dvoch krajín zlepšili alebo naopak zhoršili?
Na jednej strane sa určite nezhoršili, na strane druhej však už celkom prirodzene nie sú také blízke a intenzívne, ako boli počas spoločného štátu. Pre nové generácie, ktoré sa narodili po rozdelení sme už jednoducho dva rôzne, aj keď blízke štáty.
Ako by ste zhodnotili súčasný vývoj Slovenskej republiky?
Ako premárnenú šancu. Vstup do EÚ a eurozóny a reformy Dzurindových vlád priniesli Slovensku obdobie nebývalého rastu a prosperity. Ficovými vládami však boli tieto dobré časy prehajdákané a premárnené. Potrebné reformy a zlepšenia žiadne, peniaze rozhádzané a rozkradnuté, podnikateľské prostredie sa zhoršuje, rovnako ako kvalita verejných služieb, vymožiteľnosť práva, či kvalita vzdelania, vedy a výskumu.
Krátko po rozdelení Československa nastali pre Slovensko „krušné 90. roky“. Tento rok dokonca niektorí oslavovali pád tzv. mečiarizmu. Mali by sme si podľa vás pripomínať výsledok volieb z roku 1998? Odlišuje sa podľa vás tento rok od iných volebných výsledkov?
Áno, voľby v roku 1998 boli kľúčové. Ak by aj po nich ostal pri moci Vladimír Mečiar, boli by sme vylúčení z európskej a euroatlantickej integrácie a celkom určite by sa ani nerobili potrebné reformy. Takže, zjednodušene povedané, hrozilo by, že by sme dnes boli tam, kde je Moldavsko alebo Ukrajina.
Slovensko si za roky samostatnosti prešlo mnohými krízami. Dnes čelíme napätému obdobiu po vražde investigatívneho novinára a jeho partnerky. Zo svojich postov odstúpili Robert Fico, Robert Kaliňák i policajný prezident Tibor Gašpar. Vyšetrovanie sa pohlo a polícia obvinila štyroch ľudí. Myslíte si, že pán Pellegrini ako premiér zvláda situáciu lepšie ako pán Fico?
Tak ako nemohol fungovať tzv. socializmus s ľudskou tvárou, tak nemôže fungovať ani vláda Smeru s ľudskejšou tvárou Pellegriniho. Vtedajšiu skutočnú tvár socializmu nepredstavoval Dubček, ale Brežnev s Biľakom, rovnako ako dnešnú skutočnú tvár Smeru nepredstavuje Pellegrini, ale Fico s Kaliňákom.
Spravili by ste na ich mieste niečo inak?
Áno, takmer všetko.
Čo konkrétne by ste spravili inak?
Určite by som robil potrebné zmeny a reformy, ktoré by zlepšili udržateľnosť verejných financií bez zvyšovania daní a odvodov a bez zhoršovania podnikateľského prostredia, zmeny a reformy, ktoré by zefektívnili verejnú správu, zvýšili jej efektívnosť, znížili prezamestnansť a plytvanie, reformy, ktoré by zvýšili vymožiteľnosť práva, spravodlivosť a rovnosť pred zákonom a zmenšili by korupciu, zmeny a reformy, ktoré by zvýšili kvalitu verejných služieb najmä v oblasti zdravotníctva, sociálnych služieb a školstva. Presadzoval by som zmeny, ktoré by viedli k zlepšovaniu podnikateľského prostredia všeobecne, najmä však pre malých a stredných podnikateľov cez debyrokritazáciu a dereguláciu. Za jednu z najdôležitejších oblastí by som považoval reformu školstva, vzdelávania, vedy a výskumu, kde zaostávame čoraz viac. Určite by som presadzoval na jednej strane omnoho veľkorysejšie financovanie (čo ekonomika za posledné roky umožňovala), rovnako však aj potrebné zmeny vo fungovaní v tejto dôležitej oblasti.
V zahraničnej politike by som určite presadzoval jasné a jednoznačné proatlantické a proeurópske smerovanie Slovenska a nie oportúnnu a falošnú hru na obe strany, akú predvádzajú predstavitelia dnešnej koalície, najmä reprezentanti Smeru a SNS.
