BRATISLAVA - Slovenská televízna ikona Alena Heribanová sa opäť ocitla v centre pozornosti vďaka novej knihe Fenomén hlásateľky z pera autorky Silvie Lispuchovej. Titul ponúka hlboký pohľad do zákulisia profesie, ktorá formovala televízne vysielanie v minulosti a zanechala nezmazateľnú stopu v srdciach mnohých divákov.
Kniha Fenomén hlásateľky odkrýva pozadie práce hlásateliek, ktoré boli kedysi neodmysliteľnou súčasťou našich obývačiek. Alena Heribanová bezpochyby patrí k fenoménom hlásateľskej profesie, a pritom nemala žiadnu školskú predprípravu ani špeciálne školenia. „Jednoducho my sme padli do vody a museli sme sa v tej vode spamätať a dať zo seba to, čo bolo v nás jedinečné, originálne, iné, a tým vlastne vytvoriť zo seba tú hlásateľku,“ vysvetľuje a jedným dychom dodáva, že hlásateľka musela mať aj mnohé iné schopnosti. „Tak trošku hostiteľka, tak trošku učiteľka, tak trošku osvetová pracovníčka, modelka, herečka… Jednoducho to bol mix niečoho, čo si musela každá jedna osvojiť a ušiť si sama na seba tú peknú róbu, v ktorej vystupovala ako hlásateľka.“
Na otázku, či má doma krabice s listami od fanúšikov, odpovedá so smiechom: „Škatule už som povyhadzovala, ale mala som pár takých listov, ktoré som odložila, pretože mi boli srdcu veľmi blízke, alebo prišli v časoch, kedy som ja bola na rázcestí a nevedela som, čo ďalej, a podržali ma diváci. Alebo to bola zbierka básní od jedného českého básnika, ktorú som dostala k svojmu menu a ktorú mne venoval, a napísaný román som dostala…“ prekvapuje svojimi slovami úspešná moderátorka, ktorá v časoch najväčšej slávy bola pre divákov omnoho viac ako len hlásateľka. „Mám pocit, že ľudia akosi súzvučili s nami, že keď oni cítili niečo, čo ich trápilo v tom čase a chceli sa s tým vyrovnať, tak sa radili s nami, tak sa otvorili a napísali, tak takéto mám…“ V rozhovore však prezradila aj to, čím v minulosti skutočne chcela byť a nebyť jednej náhody, mohlo všetko dopadnúť celkom inak.
