BRATISLAVA – Zabalil televíznu kariéru a v médiách skončil! Jaro Buček sa venuje končingu a – darí sa mu.
Začiatkom roka sme na Topky.sk písali, že bývalí televízni hlásatelia sa stretli všetci spolu po 20. rokoch. Iniciátorkou vydarenej žúrky bola Soňa Müllerová, ktorá exhlásateľov pozvala k sebe domov a riadne ich pohostila. Odvtedy založili tradíciu a stretávajú sa častejšie. Naposledy, len pred pár dňami, boli spolu na ostrove Brač. „Po stopách Martina Kukučína na ostrove Brač v Dalmácii. V dedinke Selca, kde napísal svoj slávny román Dom v stráni a kde naňho miestni spomínajú ako na obetavého lekára, ktorý liečil chudobných. Pri jeho pamätnej tabuli sme pocítili to, čomu sa hovorí národná hrdosť a našu kultúrnu misiu sme ukončili touto fotografiou pod bustou nášho velikána,“ chválila výlet na sociálnej sieni Soňa.
Nechýbal ani Jaro Buček, ktorý žije viac v Prahe ako v Bratislave a za ktorým sa úplne zavrel mediálny svet. „V médiách som skončil podľa mňa v najlepšom. Je krásne spomínať na úžasnú profesiu a popularitu na obrazovke, ale… aj kabát, ktorý máme veľmi radi, sa po čase zunuje a kúpime si nový. Podobne je to aj s tvárami na obrazovke. Politika ma obrala o stoličku hlásateľskú, keď som odmietol prečítať politicky nekorektný text. Nemám rád kompromisy a tak som z hlásateľne vyletel rovno do Austrálie študovať.“
Viac ako desať rokov potom pôsobil v komerčnej televízii, kde pracoval ako kreatívny producent. „Aj počas tohto obdobia som ďalej študoval, robil doktoráty a postupne som viac času trávil mentoringom a venoval som sa argumentácii v komunikácii a neskôr psychológii. No a teraz, už nielen na Slovensku, ale aj v Prahe, sa venujem koučingu a pracujem pre nadnárodné spoločnosti, banky, ale aj verejnú správu. Prednášam na najväčšej súkromnej vysokej škole AMBIS, kde ťažisko prednášok tvoria mediálna komunikácia, asymetrické dialógy, argumentácia a vyjednávanie. Na začiatku ma učili najlepšie profesionálky z televízie, a teraz je to naopak. Prednášam ja,“ povedal pre Topky Jaro.
A možno jeho odchod do Prahy bol osud. Je totiž zvláštna paralela, že práve tam začínal svoju profesionálnu dráhu. Do verejnoprávej televízie v Mlynskej doline prišiel ako mladý absolvent žurnalistiky a kariéru štartoval v revolučných časoch: „Rozhovormi na preplnenom Václavskom námestí, kde cestou späť na vysielanie na nás poslali vodné delá, ktoré nás trafili a mokrí sme utekali na Vinohradskú ulicu do Československého rozhlasu, kde som pracoval ako moderátor. Prvý rozhovor som mal s Václavom Havlom. V Prahe som kariéru začal a možno aj skončím“, pousmial sa Jaro.
Jeho tútorkami boli Adka Straková a Soňa Müllerová. „Ada bola, je a bude dobrosrdečný živel a Soňa, tá bola nielen skvelá kamarátka, ale aj susedka na dedine. Pamätám si, ako sme spoločne maľovali jej dvere na domčeku a potom sme sa pekne vyumývali a šup do telky hlásiť… Režiséri vysielania nám niekedy povedali, či by sa nám nepáčilo mať vlastné vysielacie pracovisko aj na dedine, aby sme ušetrili 30 km cesty autobusmi,“ spomína na dobré televízne časy.
Aj prvú televíznu službu si Jaro pamätá akoby to bolo teraz. „Najprv som sa nadrvil prehľad popoludňajších programov a potom sa zasvietila červená a ja s očami vypúlenými ako “sibírsky los” som začal hlásiť …Mám rád deti a keď som si predstavil synovca Robka pred Večerníčkom, tak som povedal: ”Deti a teraz po Večerníčku viete, čo vás čaká ? Predsa posteľ. Ak do nej nepôjdete, tak potom vám toho zajaca z Večerníčka uvaria v relácii Varím, varíš, varíme,“ smeje sa Jaro.
