Kvietikovo krédo „Základným princípom herectva je uveriť svojej postave. Stotožniť sa s jej myslením, vyjadrovaním a konaním,“ dodalo jeho herectvu punc výnimočnosti, dokonalosti, uveriteľnosti a osobitosti. Jeho doménou boli psychologicko-realistické postavy a právom sa považuje za majstra charakterových postáv. Bezpochyby je osobnosťou zlatého veku slovenského divadla, filmu a televízie.
Nestor slovenského herectva natočil vyše 50 filmov. Hoci debutoval už skôr, štartovaciu plochu pre filmovú budúcnosť mu priniesol film Boxer a smrť (1962). Do povedomia divákov sa dostal aj ako rybár Richardus vo filme Majster kat (1966), ktorý režíroval Paľo Bielik. Režisér Martin Hollý ho obsadil do ďalšieho úspešného filmu Medená veža (1970). Ako vinohradník Urban Habdža sa zaskvel v trilógii Červené víno (1976) v réžii Andreja Lettricha. Režisér Juraj Jakubisko mu zase zveril úlohu Sama Pichandu vo filme Tisícročná včela (1983). Práve táto fascinujúca rodinná sága na motívy románu Petra Jaroša bola označená kritikou za divácky najúspešnejšiu v histórii domácej tvorby. A to aj vďaka majstrovstvu Štefana Kvietika, Jozefa Kronera, Michala Dočolomanského i ďalších skvelých hercov.
