SIMFEROPOL - Na Kryme sa začalo hlasovanie v dnešnom referende, v ktorom obyvatelia tohto ukrajinského regiónu majú rozhodnúť, či sa polostrov odtrhne od Ukrajiny a stane súčasťou Ruskej federácie. O začiatku hlasovania informovala agentúra Reuters.
Predstavitelia Európskej únie a americký prezident Barack Obama odmietli referendum, ktoré narýchlo zorganizovali proruské orgány Krymu, ako nezákonné a vyjadrili sa, že je porušením ukrajinskej ústavy.
K útoku na webové stránky NATO sa prihlásila skupina Cyber Berkut
NATO sa dnes snažilo odvrátiť kybernetický útok, zodpovednosť zaň prijala skupina Cyber Berkut, ktorá Severoatlantickú alianciu obviňuje z vmiešavania sa na Ukrajine. Útok zanechal webové stránky NATO nefunkčné po väčšinu noci. Od dnešného rána sú už podľa agentúry DPA prerušovane prístupné.
"Útok na niektoré stránky NATO prebiehajú, ale väčšina služieb je obnovená," napísala hovorkyňa Oana Lungescu na sociálnej sieti Twitter. "Integrita dátových systémov NATO nie je ovplyvnená. Naďalej na tom pracujeme," dodala.
Skupina, ktorá si hovorí "Cyber Berkut," umiestnila na internet vyhlásenie, v ktorom oznamuje, že začala útok. Obvinila NATO z vykonávania kybernetických vojenských operácii na Ukrajine na žiadosť vlády, ktorú skupina odsúdila ako "Kyjevskú juntu".
Rusko stále zvyšuje svoju vojenskú prítomnosť na Kryme
Rusko pokračuje v posilňovaní svojich vojakov na Kryme, v súčasnosti ich tam je do 22.0000, povedal dnes úradujúci ukrajinský minister obrany Ihor Teňuch. V rozhovore pre agentúru Interfax minister uviedol, že v dohodách o základni ruskej Čiernomorskej flotily na Kryme si Rusko stanovilo hranicu ich počtu v roku 2014 na Kryme na 12.500 vojakov.
"Žiaľ, vo veľmi krátkom čase, vzrástol počet 12.500 na 22.000. To je hrubé porušenie bilaterálnych dohôd a je to dôkaz, že Rusko nezákonne priviedlo svojich vojakov na územie Krymu," citovala Teňucha agentúra Reuters.
V piatok ich bolo 18.400, povedal. "Vidíme zvyšovanie sa počtu ruských vojakov na Kryme... A ukrajinské ozbrojené sily preto prijímajú primerané opatrenia pozdĺž južných hraníc," dodal.
Hlavné stránky NATO čelia pre Krym kyberútoku
Neznámi hackeri napadli a znefunkčnili v sobotu viaceré webové stránky NATO. Informovala o tom hovorkyňa Severoatlantickej aliancie. Skupina nazývajúca sa Kybernetický Berkut uviedla, že útok uskutočnili “vlasteneckí Ukrajinci“ nahnevaní na zasahovanie aliancie do záležitostí ich krajiny. Toto tvrdenie zatiaľ nebolo možné nezávisle overiť.
Postihnutá je okrem iných hlavná stránka www.NATO.int. Na činnosť organizácie ich kroky nemajú žiadny vplyv, uviedla hovorkyňa Oana Lungescuová. Podľa jej údajov hackeri použili takzvané DDoS útoky, pri ktorých sa vyradí server z prevádzky vysokým počtom požiadaviek v rovnakú chvíľu. Lungescuová dodala, že aliancia na obnovení funkčnosti stránok pracuje.
Kybernetický Berkut je odkazom na obávané a už rozpustené špeciálne jednotky používané proruským prezidentom Viktorom Janukovyčom pri krvavom potláčaní protivládnych protestov. Ku kybernetickému útoku došlo v čase, keď obyvatelia Krymu rozhodujú o jeho odtrhnutí sa od Ukrajiny a pripojení sa k Rusku.
NATO začalo v utorok s prieskumnými letmi v Poľsku a Rumunsku pri hraniciach s Ukrajinou s cieľom sledovať možné hrozby vyplývajúce z tamojšej politickej krízy pre alianciu. Tá minulý týždeň oznámila, že prehodnotí spoluprácu s Ruskom a naopak zvýši spoluprácu s vládou v Kyjeve.
Referendum sprevádzajú technické problémy
Obyvatelia Krymu majú v nedeľnom referende možnosť hlasovať v asi 1 205 volebných staniciach naprieč polostrovom. Dochádza však aj k technickým problémom, keďže v oblasti silno prší. Vo viacerých staniciach nefungujú telefónne linky ani elektrina, oznámil šéf referendovej komisie.
Ľudia majú možnosť hlasovať od 08:00 hodiny miestneho času (07:00 SEČ) do 20:00 miestneho času (19:00 SEČ). Prvé predbežné výsledky sa očakávajú krátko po skončení hlasovania, konečné v pondelok ráno. Asi 1,5 miliónov oprávnených voličov odpovedá na dve otázky, ktoré sú podľa analytikov takmer rovnaké. Etnickí Rusi tvoria 58,5 percenta obyvateľstva regiónu, predpokladá sa preto, že hlasovanie dopadne v prospech pripojenia sa k Rusku. Regionálny parlament v Simferopole stráži počas hlasovania skupina ruských kozákov.
Európska únia už vopred pohrozila Rusku sankciami, pokiaľ nezmení svoju politiku voči Krymu. Ministri zahraničia členských krajín by ich mali prediskutovať na pondelňajšom stretnutí v Bruseli. Západní lídri označili hlasovanie za ilegálne, pričom predstavitelia najvyspelejších krajín sveta G7 oznámili, že jeho výsledky neuznajú. Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) vydala vyhlásenie, podľa ktorého je ľudové hlasovanie na Kryme „v rozpore s ukrajinskou ústavou a musí byť považované za nelegálne“.
Podľa ruského prezidenta Vladimira Putina je naopak „založené na medzinárodnom práve“. Rusko v soboru v Bezpečnostnej rade OSN ako jediné hlasovalo proti rezolúcii kritizujúcej referendum. Parlament v Moskve, ktorý podporil separatistické snahy krymského vedenia, už v podstate schválil pripojenie sa Krymu k Ruskej federácii.
Lavrov zopakoval Kerrymu, že Rusko považuje krymské referendum za legálne
Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov dnes v telefonáte s šéfom americkej diplomacie Johnom Kerrym zopakoval, že referendum na Kryme je v súlade s medzinárodným právom. Informovalo o tom ruské ministerstvo zahraničných vecí, ktoré citovala agentúra Reuters.
Uviedlo, že telefonát bol pokračovaním rozhovoru, ktorý viedli Lavrov s Kerrym v piatok v Londýne a iniciovala ho americká strana.
"Sergej Viktorovič Lavrov zopakoval, že krymské referendum je plne v súlade s medzinárodným právom a Chartou OSN a jeho výsledky by mali byť štartovacím bodom pre rozhodnutie o budúcnosti polostrova," uviedlo ministerstvo vo vyhlásení.
"Minister tiež upozornil na potrebu, aby terajšie kyjevské orgány zamedzili bezuzdnému násiliu ultranacionalistov a radikálnych skupín terorizujúcich opozičné, ruskojazyčné obyvateľstvo, našich krajanov," citovala Lavrova agentúra Reuters.
Na Kryme sa začalo hlasovanie v dnešnom referende, ktoré má rozhodnúť, či sa tento čiernomorský polostrov odtrhne od Ukrajiny a stane súčasťou Ruskej federácie.
Predstavitelia Európskej únie a americký prezident Barack Obama odmietli referendum, ktoré narýchlo zorganizovali proruské orgány Krymu, ako nezákonné a vyjadrili sa, že je porušením ukrajinskej ústavy. Ukrajinský parlament v sobotu odhlasoval dočasné odobratie právomocí poslancom krymského parlamentu, ktorý referendum organizuje a podporuje pripojenie Krymu k Rusku.
Podľa hlasovacích lístkov zverejnených pred začiatkom hlasovania si voliči môžu vybrať z dvoch variant. Prvá otázka sa pýta: "Ste za opätovné spojenie Krymu s Ruskom ako súčasť Ruskej federácie?" Druhá otázka znie: "Ste za obnovenie ústavy z roku 1992 a štatút Krymu ako súčasť Ukrajiny?"
Agentúra Reuters poznamenala, že na prvý pohľad druhá otázka ponúka možnosť, aby Krym zostal ukrajinský. Ústava z roku 1992 k tomu má však ďaleko. Predpokladá totiž, že Krym získa všetky právomoci nezávislého celku v rámci Ukrajiny, vrátane rozsiahleho práva vyberať si vlastnú cestu a vlastné vzťahy s kým bude chcieť, vrátane Ruska.
Ministri obrany USA a Francúzska spolu hovorili o Ukrajine
O situácii na Ukrajine hovorili v sobotu telefonicky americký minister obrany Chuck Hagel a jeho francúzsky náprotivok Jean Yves Le Drian. Informovalo o tom agentúra DPA, ktorá sa odvolala na americké ministerstvo obrany.
Počas rozhovoru Hagel a Le Drian okrem iného "potvrdili súdržnosť Severoatlantickej aliancie (NATO)", ako aj význam americko-francúzskej spolupráce pri podpore spojencov v strednej a východnej Európe.
Vláda v Kyjeve i jej západní spojenci označili nedeľňajšie referendum o pripojení Krymu k Rusku za nelegitímne a protiústavné a avizovali, že jeho výsledky neuznajú. Plebiscit má však plnú podporu Ruska, ktoré ho považuje za slobodné vyjadrenie vôle občanov a dodáva, že takéto hlasovanie má oporu v medzinárodných dokumentoch.
