BRATISLAVA – Slovenská národná strana (SNS) žiada Európsku úniu, aby merala rovnakým metrom a zaujímala rovnaký postoj k udalostiam, ktoré sa v Európe dejú a pritom sú si veľmi podobné.
"Ak podľa EÚ odtrhnutie sa Krymu od Ukrajiny bolo nelegálne a nelegitímne, tak by rovnako mala hodnotiť ako nelegálne a nelegitímne jednostranné odtrhnutie sa Kosova od Srbska," upozornil predseda SNS Andrej Danko. Podľa národniarov jedným zo základných pilierov dobrých vzťahov v Európe a mierového spolunažívania je nemennosť hraníc dohodnutých po 2. svetovej vojne. "Nikto z občanov si neželá ani studenú vojnu, ani ozbrojený konflikt, na to je však potrebné striktné rešpektovanie povojnových hraníc všetkými stranami," podčiarkol Danko s tým, že by mal platiť rovnaký meter pre všetkých.
"Únia by mala dať znamienko rovnosti medzi referendom na Kryme o pripojení sa k Rusku a jednostrannou deklaráciou kosovského parlamentu o vyhlásení samostatnej Kosovskej republiky. Brusel by si mal tiež uvedomiť nebezpečenstvo takýchto krokov pre Európu v akejkoľvek jej časti, nielen na Kryme," poznamenal Danko.
Zároveň by sa podľa SNS malo skončiť s bezbrehým rozširovaním únie o štáty, ktoré sú historicky aj hodnotovo vzdialené od starého kontinentu. "Vytváranie európskeho superštátu, v ktorom by jednotlivé podštáty mali veľmi málo spoločných prienikov, bude skôr na škodu, než na osoh všetkým obyvateľom. Takéto spolunažívanie by bolo veľmi problematické, čo ukazuje už teraz prílišná centralizácia v Bruseli," uzavrel šéf národniarov.
Neuznanie referenda na Kryme nie je podľa Flašíkovej v poriadku
Neuznanie krymského referenda Spojenými štátmi a ďalšími krajinami nie je podľa europoslankyne Moniky Flašíkovej Beňovej v poriadku. Ako povedala dnes, ak príde 85 percent obyvateľov autonómnej časti na referendum a z nich sa 95 percent vyjadrí, že si inak predstavujú svoje postavenie, nemôže nikto povedať, že to bude ignorovať. Flašíková Beňová odmieta prirovnávať Krym ku Kosovu, alebo slovenským Maďarom. „To sú rozdielne veci. Na Slovensku nemáme autonómnu časť. Tam došlo na referendum 85 percent obyvateľov,“ povedala. Podľa nej je hanba, ako si niekto predstavuje demokraciu. „Jedného dňa si politici povedia, že nerešpektujú volebný výsledok. Ľudia sa na Kryme rozhodli. USA urazila 85 percent obyvateľov Krymu. Ja demokraciu rešpektujem, aj keď jej výsledok nie je pre mňa pozitívny,“ dodala.
Flašíková Beňová je dvojkou na kandidátke Smeru-SD do májových eurovolieb. Podľa lídra kandidátky a slovenského eurokomisára Maroša Šefčoviča je to jej osobný názor. „Výsledky tohto referenda EÚ a USA neuznajú, pretože tak závažné referendum by sa nemalo konať v takej rýchlosti, v rozpore s ukrajinskou ústavou, bez zahraničných pozorovateľov a za situácie, keď sú v danom teritóriu cudzie vojská,“ povedal Šefčovič dnes na tlačovej besede s tým, že EÚ bude vytvárať tlak, aby sa začali priame rokovania medzi Ruskom a Ukrajinou.
Podľa predsedu Smeru-SD Roberta Fica to, čo sa deje na Ukrajine, je tak kontroverzné, že môžu byť na to rozdielne názory. „Pýtal som sa na summite EÚ, prečo sme nediskutovali o snajperoch, ktorí strieľali ľudí a bolo podozrenie, že títo snajperi boli objednaní opozíciou. Keď ide o mocenské hry, tak niektoré nepekné veci sa nediskutujú. Nemôže to však platiť o ľuďoch, ktorí reprezentujú Smer-SD, aby nemohli povedať svoj názor,“ vyhlásil Fico.
Ukrajina sa podľa Fica veľmi mýli, keď si myslí, že v prípade podpisu asociačnej zmluvy s Európskou úniou budú sa do krajiny liať miliardy eur. „Je veľký omyl našich priateľov na Ukrajine, že si nebudú musieť urobiť domácu úlohu, ťažké reformy. Uvidia, čo je to mať Medzinárodný menový fond na krku a aké reformy budú musieť urobiť. Držíme Ukrajine palce a som rád, že Ukrajina dostáva európsku perspektívu, ale to nebude zadarmo,“ povedal.
Ak si podľa Fica niekto myslí, že sa členské štáty únie majú poskladať pre Ukrajinu zo štátnych rozpočtov, nebude s tým súhlasiť. Môžu sa nájsť nejaké peniaze vo fondoch EÚ.
Riaditeľ Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku Alexander Duleba názoru Moniky Flašíkovej Beňovej nerozumie a nesúhlasí s ňou. "Došlo k vojenskej intervencii, okupácii časti územia našej susednej krajiny inou krajinou. Nejde ani o vyhlásenie nezávislosti, ako to bolo v prípade Kosova alebo Abcházska. Ide o priamu okupáciu, prvú od konca druhej svetovej vojny," povedal Duleba.
Parlament Krymskej autonómnej republiky vyhlásil v pondelok nezávislosť po tom, čo sa 96,6 percenta ľudí vyslovilo v referende za pripojenie tohto ukrajinského regiónu k Rusku. Formálne tiež požiadal o pripojenie Krymu k Ruskej federácii. Poslanci v prijatej rezolúcii stanovili, že všetok ukrajinský majetok na polostrove sa odteraz stane majetkom Krymu a pozastavili tiež platnosť ukrajinských zákonov.
