KYJEV/MOSKVA - Ruské obsadenie Krymu a ďalšie vyhrážky Moskvy voči Ukrajine oživili strach, ktorý sa po páde Berlínskeho múru v roku 1989 postupne vytratil, píše agentúra Reuters. Ide o návrat studenej vojny? V tom sa analytici, ktorých zahraničné agentúry oslovili, rozchádzajú. Jedni majú jasno: spolupráca medzi Západom a Ruskom, ako sme ju doteraz poznali, skončila, na mieste je naopak analógia so studenou vojnou. Podľa druhých tomu tak nie je, ale to hlavne kvôli tomu, že sú obe strany vzájomne veľmi previazané a na sebe závislé.
Aký bude dopad krízy vyvolanej snahou ruského prezidenta Vladimira Putina zabrániť Ukrajine v približovaní k Európskej únii, zatiaľ nie je jasné. Treba si ešte počkať na to, či pôjde o taký medzník v medzinárodných vzťahoch ako bol 11. september 2001 a útoky al-Kájdy na New York a Washington či rozmiestnenie sovietskych rakiet na Kube v roku 1962.
Už teraz je ale jasné jedno: hrozí, že konflikt môže prerásť do ešte väčších rozmerov a dokonca aj do vojny. "Vitajte v studenej vojne číslo dva," napísal ruský analytik Dmitrij Trenin vo svojom článku v časopise Foreign Policy. "Nedávny vývoj ukončil obdobie partnerstva a spolupráce medzi Západom a Ruskom, ktoré všeobecne počas štvrťstoročia po skončení studenej vojny prevažovalo," dodal Trenin.
A ruský politológ nie je jediný, kto považuje boj za Ukrajinu za najväčší medzník v európskej bezpečnosti od rozpadu Sovietskeho zväzu v roku 1991. Je pravdou, že už zrejme nedôjde k jadrovej konfrontácii a hromadeniu vojenských síl na oboch stranách, avšak vplyv na iné bezpečnostné problémy a svetovú ekonomiku môže byť obrovský. Znovu môžu byť napríklad rozdúchané niektoré zo "zamrznutých" konfliktov, napríklad v Moldavsku, Azerbajdžane či Gruzínsku.
Niektorí z politikov sa obávajú, že súčasná situácia by mohla viesť k tomu, že Rusko prestane so západom spolupracovať na vyriešení dôležitých medzinárodných problémov, čo je napríklad situácia okolo iránskeho jadrového programu, občianskej vojny v Sýrii, bezpečnosti v Afganistane alebo situácie v Severnej Kórei vzhľadom na jej nepredvídateľného vodcu.
Veľmi nepríjemné je tiež zistenie, že na rozhodovanie ruského prezidenta nemá vplyv ani Nemecko a kancelárka Angela Merkelová, ktorej sa pritom vždy v minulosti darilo nájsť s Putinom aspoň trochu spoločnú reč a nejakým spôsobom ho ovplyvniť.
Terajšie kroky Ruska majú navyše oveľa väčší vplyv, ako mala vojenská intervencia Moskvy v Abcházsku a Južnom Osetsku v roku 2008. "Ukrajina je iná. Je na zlomovej línii a je príliš veľká," hovorí Constanze Stelzenmüllerová, autorka nedávnej rozsiahlej štúdie o novej zahraničnej a bezpečnostnej politike Nemecka. "Začína éra súťaženia. Preto si myslím, že analógia so studenou vojnou je presná. Ak ste v Berlíne, cítite to tak," dodáva.
Odborníci oslovení agentúrou AP to ale vidia trochu inak. O druhú studenú vojnu vraj nejde, a to hneď z niekoľkých dôvodov. Komunizmus už dávno nie je obávaným nepriateľom a Rusko a Západ sú na sebe vzájomne ekonomicky závislé. Ich ekonomiky sú natoľko ekonomicky prepojené, že by bolo ťažké vrátiť sa do doby "hermeticky uzavretého boja nás proti nim", napísala AP.
Americké firmy ako napríklad McDonalds a Pepsi majú v Rusku obrovský odbyt, rovnako tak s Ruskom čulo obchodujú v mnohých oblastiach štáty Európskej únie. A Rusko zásobuje tretinu Európy svojim plynom. Moskvu ale pritom môže kríza zasiahnuť viac ako Západ. Rusko je závislé na príjmoch z ropy a plynu, ktoré tvoria viac ako dve tretiny exportu krajiny. Polovica ruského exportu smeruje do Európskej únie a bohatí Rusi si obľúbili miesta ako je Londýn, kde si kupujú domy a v tichosti prevádzkujú svoje podniky.
"Londýn je oveľa dôležitejší pre Rusov ako Rusi pre Londýn," myslí si odborníčka na nehnuteľnosti Yolande Barnesová. Rusi si vraj kupujú iba 2,5 percenta významných londýnskych nehnuteľností.
Tiež rétorika, ako slová o "nebezpečnej eskalácii" alebo že sa nachádzame "na pokraji katastrofy", a k tomu zvýšená vojenská prítomnosť v Európe pripomínajú napätie známe zo studenej vojny. Zatiaľ to nevyzerá, že by sa chcel Západ púšťať do nejakého vojenského konfliktu. Kríza sa ale môže ešte vyhrotiť. Ak Rusko pošle svojich vojakov na východ Ukrajiny, môže to viesť k rozmiestneniu vojakov NATO vo východnej Európe, myslí si bývalý americký veľvyslanec v Českej republike Adrian Basora. "To by bola extrémne nebezpečná situácia," hovorí.
Aj v tomto prípade je ale vysoko nepravdepodobné, že by to viedlo k celosvetovej konfrontácii. Aj vzhľadom na to, že čínsky prezident Si Ťin - pching sa zatiaľ nepriklonil na žiadnu zo strán a vyzýva len k pokoju a zdržanlivosti.
Je pravdou, že Putin už pred určitým časom začal modernizáciu ruskej armády a ruský minister obrany minulý mesiac vyhlásil, že krajina sa snaží rozšíriť svoju vojenskú prítomnosť vo svete. Teda, že sa usiluje o to, aby jej námorné lode mohli využívať prístavy v Alžírsku, Nikarague, Venezuele, Vietname, Singapure, na Kube či na Cypre. Podľa Matthewa Clementsa z časopisu Jane's Intelligence Review sú ale schopnosti Ruska "vykonávať operácie po celom svete pomerne obmedzené".
