László Szarka, historik
Rad Bieleho dvojkríža III. triedy, občiansky, za mimoriadne zásluhy o všestranný rozvoj vzťahov medzi Maďarskom a Slovenskou republikou
László Szarka sa narodil 20. augusta 1953 v Klobušiciach, čo je miestna časť Ilavy, vyrastal však v Galante. Práve tu v roku 1971 úspešne absolvoval gymnázium a na Univerzite Komenského v Bratislave získal v roku 1976 atestáciu učiteľa maďarčiny.
V rokoch 1976–1977 bol štipendistom Historického ústavu Slovenskej akadémie vied v Budapešti. V roku 1978 požiadal o maďarské občianstvo a zostal pôsobiť v Historickovednom ústave Maďarskej akadémie vied. Od roku 1977 tiež žije v Budapešti.
V rokoch 1995–1998 ho vymenovali za vedúceho oddelenia a neskôr za programového riaditeľa (Minor Research Workshop, 1998–2000). Po založení Ústavu pre výskum etnických menšín pri Maďarskej akadémii vied v roku 2001 sa stal jeho riaditeľom. Od roku 2006 sa stala jeho pôsobiskom Univerzita Jánosa Selyeho v Komárne. V rokoch 2009 až 2012 tu bol dekanom Pedagogickej fakulty.
Bol podpredsedom slovensko-maďarskej komisie historikov, ktorá začala pracovať na slovensko-maďarskej príručke, resp. čítanke a praktickej školskej učebnici s jednotným slovenským i maďarským výkladom spoločných dejín. Venuje sa predovšetkým minulosti maďarskej menšiny na Slovensku, československo-maďarským vzťahom v 20. storočí a situácii menšín v Karpatskej kotline.
"Treba vnímať našu spoločnú minulosť ako súbor hodnôt. Treba začať robiť iné dejiny než len čisto národné a konfliktné," vyjadril sa pred časom pre TASR.
