Stanislav Rakús, spisovateľ, literárny vedec
Pribinov kríž II. triedy za mimoriadne zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky v oblasti literatúry
Stanislav Rakús sa narodil 20. januára 1940 v Šúrovciach neďaleko Trnavy. Po maturite na strednej škole v Trnave študoval od roku 1957 slovenčinu a ruštinu na Vysokej škole pedagogickej v Prešove. Napokon sa na východnom Slovensku usadil natrvalo. V rokoch 1963 – 1964 bol učiteľom na učňovskej škole v Trebišove, v rokoch 1964 – 1969 učil na Strednej ekonomickej škole pre pracujúcich. V rokoch 1966 – 1968 bol tiež externým dramaturgom Štátneho divadla v Košiciach.
Od roku 1969 prednášal teóriu literatúry a dejiny slovenskej literatúry na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove (neskôr Prešovskej univerzity). Pôsobil tu až do roku 2010 ako profesor na Katedre slovenskej literatúry a literárnej vedy. V súčasnosti je emeritným profesorom.
Je výnimočným autorom, keďže sa venuje nielen písaniu umeleckej prózy, ale aj literárnej vede, čo je ojedinelá kombinácia. Témy jeho kníh pritom výrazne ovplyvnila jeho dlhoročná pedagogická skúsenosť. Literárny vedec Marek Mitka ho zaradil k prúdu tzv. univerzitného románu (angl. the campus novel), ktorý sa etabloval najmä v anglosaských literatúrach.
Literárne debutoval novelou Žobráci v roku 1976. Svojským štýlom rozprávania zaujal v prózach Temporálne poznámky a Nenapísaný román. Za súbor próz Telegram získal cenu Anasoft Litera v roku 2010. Svoj úspech zopakoval v roku 2022 s titulom Ľútostivosť, za ktorý dostal aj cenu Krištáľové Krídlo.
Kniha je okorenená absurditou a čiernym humorom, napísaná typickým rakúsovským štýlom – teda v duchu jeho presvedčenia, že ľudská dráma sa dá stvárniť aj tichou, nevyhrotenou lexikou. Považuje sa nie za pána, ale za služobníka textu. A tiež za sochársky typ autora – text vytesáva z kameňa, kým nedospeje k jeho definitívnej podobe.
