Jan Rychlík, historik
Rad Bieleho dvojkríža III. triedy, občiansky, za mimoriadne zásluhy o všestranný rozvoj vzťahov medzi Českou republikou a Slovenskou republikou.
Jan Rychlík sa narodil 26. novembra 1954 v Prahe. Tu tiež vyštudoval odbory dejepis a národopis na Filozofickej fakulte Univerzity Karlovej. V rokoch 1979 až 1984 absolvoval Vedeckú ašpirantúru v Ústave pre folklór Bulharskej akadémie vied. Roky 1984 a 1985 strávil v Záhorskom múzeu v Skalici, ďalších päť rokov až do roku 1990 pôsobil na pôde Poľnohospodárskeho múzea Ústavu vedecko-technických informácií pre poľnohospodárstvo v Prahe.
V rokoch 1991 až 2018 pôsobil v Masarykovom ústave a v Archíve Akadémie vied Českej republiky. Súčasne od roku 1992 externe a od roku 1998 interne pôsobil na Filozofickej fakulte Univerzity Karlovej, kde prednáša české a slovenské dejiny. V roku 1997 získal akademický titul docenta, v roku 2003 bol vymenovaný za profesora.
Od roku 2011 prednáša české a svetové dejiny na Fakulte prírodno-humanitnej a pedagogickej na Technickej univerzite v Liberci, kde prednáša české a slovenské dejiny. V rokoch 2006 až 2012 bola jeho pôsobiskom aj Filozofická fakulta Univerzity Sv. Cyrila a Metoda v Trnave. V roku 2014 mu čestný doktorát z histórie udelila Univerzita Sv. Klimenta Ochridského v Sofii.
Zameriava sa na politické, hospodárske a sociálne dejiny strednej a východnej Európy, menovite na české i slovenské, ale tiež balkánske dejiny. Pôsobil a pracoval v Českej i Slovenskej republike a na tému dejín oboch národov vytvoril množstvo publikácií a článkov.
Je autorom alebo spoluautorom publikácií o dejinách Čechov a Slovákov, ale tiež Ukrajiny, Podkarpatskej Rusi, Bulharska, Slovinska, Chorvátska, Srbska a Macedónska. Je členom Česko-slovenskej komisie historikov a členom predsedníctva Poľsko-českej vědeckej spoločnosti.
