Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v rozhovore s americkým podcasterom Lexom Fridmanom ostro kritizoval Budapeštianske memorandum. Podľa neho tento dokument Ukrajine nič nezaručil, jeho signatári ho ignorovali, keď bolo porušené, a zaslúžili by si za to väzenie. Kyjev preto teraz požaduje skutočné bezpečnostné garancie ako základ pre mier. Zelenskyj tiež vyjadril nesúhlas so spoločnými rokovaniami s Rusmi bez predchádzajúceho bilaterálneho stretnutia s Donaldom Trumpom. Tvrdil, že neochota Západu zaviesť preventívne sankcie voči Rusku bola "chujovina."
„Najskôr sa musíme stretnúť s Donaldom Trumpom, napríklad 25. januára, alebo v inom termíne,“ vyhlásil Zelenskyj podľa Ukrajinskej pravdy. „S ním sa dohodneme, ako postupovať vo veci vojny a Putina. Ak budú americké bezpečnostné záruky dostatočne silné, môžeme potom rokovať aj s Rusmi. Ale nie hneď v trojici,“ zdôraznil prezident. Dodal, že Európa by mala byť pri takýchto rokovaniach aktívnym hráčom.
archívne video
Zelenskyj tiež upozornil, že ak by Trump dosiahol prímerie bez jasných garancií pre Ukrajinu, mohol by sa dostať do komplikovanej politickej situácie. „Putina treba prinútiť konať. Nespoliehajte sa na to, že dobrovoľne urobí, čo je potrebné,“ odkázal ukrajinský líder. Podľa neho je ruský prezident „hluchý“ – vraj nepočúva, aj keď sa rozpráva s partnermi.
Vulgárna kritika dokumentu
Prezident v rozhovore nešetril tvrdými slovami na adresu Budapeštianskeho memoranda z roku 1994, ktoré malo zaručiť bezpečnosť a územnú celistvosť Ukrajiny výmenou za vzdanie sa jadrových zbraní. „Memorandum bolo len cár papiera,“ povedal Zelenskyj a označil situáciu za „odrbávku.“ Uviedol, že pôvodne malo ísť o záruky zo strany USA, Ruska a Veľkej Británie, ku ktorým sa neskôr pridali Francúzsko a Čína.
„Teraz je jasné, že to neboli žiadne garancie. Boli to len prázdne sľuby,“ vyhlásil. Podľa neho by mali byť tí, ktorí memorandum vytvorili, postavení pred súd a poslaní do väzenie, citovala ho Ukrajinská pravda.. Zároveň poznamenal, že Ukrajina sa opakovane obracala na všetkých päť signatárov memoranda so žiadosťou o naliehavé konzultácie, ktoré sa však nikdy neuskutočnili. „Nikto neprišiel, nikto nereagoval na oficiálne listy, nikto neorganizoval konzultácie. Prečo? Odrbávka,“ skonštatoval Zelenskyj.
Kritika sankcií
Prezident otvorene kritizoval aj Západ za to, že sankcie voči Rusku zaviedol až po jeho invázii. „Žiadali sme dve veci: posilniť nás zbraňami a nastoliť podmienky, aby vojna vôbec nezačala. Najdôležitejšie boli sankcie – ako prostriedok odstrašenia,“ vysvetlil. Vyjadril hnev nad tým, že západné krajiny čakali na ruský útok, než podnikli akékoľvek kroky. „Nečakajte, kým nás budú zabíjať, aby ste niečo urobili. To je chujovina!“
Americký podcaster Fridman, ktorý pochádza z Moskvy, sa nad týmto slovom pozastavil, keďže mu bolo zrozumiteľné. Zelenskyj mu na to odpovedal, že Ukrajina dostala od Západu pred vojnou viac slov než konkrétnej pomoci.
Prezident tiež odmietol obvinenia, že by ukrajinské vedenie vojnu využívalo na vlastné obohatenie. Uviedol, že väčšina medzinárodnej pomoci má materiálny charakter, ide o zbrane a muníciu, a akékoľvek pokusy o korupciu sú prísne trestané.
Zelenskyj zároveň dodal, že voľby v krajine sa budú môcť uskutočniť až po skončení vojnového konfliktu, čo podľa neho za súčasných podmienok nie je možné.
