Minister školstva Ján Mikolaj.
BRATISLAVA - Minister školstva Ján Mikolaj sa správa populisticky, myslí si bývalý šéf rezortu a poslanec za KDH Martin Fronc. Za populistické považuje Mikolajove vyhlásenia, že zmení výučbu cudzích jazykov, zníži počty žiakov v triedach, a pritom mu na to chýbajú peniaze.
Vyčíta mu aj tohtoročné rozporuplné vyjadrenia, že testovanie deviatakov Monitor 9 je nepovinný, a zrušenie piateho maturitného predmetu pre gymnazistov. "To sú všetko populistické veci," povedal v rozhovore pre agentúru SITA Fronc.
Fronc kritizuje, že rezort nebude mať dostatok financií na školskú reformu, a pritom ekonomika napreduje a financie možno získať aj z eurofondov. "Musí byť ochota vlády tie peniaze do školstva naliať a cielene, pokiaľ to neurobí, tak sa to nepohne ďalej." Fronc upozorňuje Mikolaja, že urýchlenie reformy bude zlým krokom. Podľa neho je potrebné prebudovať celý systém vzdelávania.
"Naše školstvo je tradične budované na množstve encyklopedických vedomostí a nevytvára v škole priestor na vlastnú tvorivú prácu žiakov a učiteľov," povedal Fronc s tým, že Mikolajovi chýba jasná predstava, idea, ako to zmeniť. Vládnej koalícii vyčíta, že tlačí na to, aby sa budovala jednotná škola. Podľa neho koaličným stranám filozoficky prekáža, keď je niekto elitný. "Som presvedčený, že to bude stará škola, len nová terminológia použitá," odhaduje Fronc.
Podľa Fronca je preto škoda, že druhá Dzurindova vláda neprijala školský zákon, ktorý by odštartoval skutočnú reformu. V tejto súvislosti kriticky vníma predčasný odchod KDH z vlády. "Ak ma mrzí niečo z toho, že naša vláda skončila skôr a že sme odišli, tak to je práve to, že tento školský zákon, kde bolo mnoho prípravných prác urobených, nebol už prijatý, že sa nedal dotiahnuť do konca," priznáva Fronc.
Za problém označil Mikolajovu predstavu o financovaní súkromných škôl, ktoré by nedostávali štátne peniaze automaticky. O pridelení dotácií by rozhodovalo ministerstvo na základe určitých kritérií. Fronc si myslí, že by to bolo diskriminačné. "Ak toto urobí, tak to v prípade cirkevných škôl narazí na zmluvu s Vatikánom, čo je prezidentská zmluva," upozorňuje Fronc. V zmluve je zaručené rovnaké financovanie škôl. Ak by takáto zmena prešla, podľa Fronca to KDH napadne. Domnieva sa, že časť peňazí by sa mala rozdeľovať podľa výsledkov. Školy by dostávali základný normatív na zabezpečenie výučby a zvyšok podľa kvalitatívnych výsledkov.
Podľa Fronca bude závisieť od učiteľov ako sa presadia zmeny v praxi. "Žiaden minister, ani geniálny školský zákon neurobí reformu, musia ju urobiť učitelia," dodal Fronc. Riešenie vidí vo zvýšení platov mladým učiteľom, pretože Slovensko potrebuje do školstva prilákať novú generáciu pedagógov. Agentúra SITA požiadala o rozhovor aj ministra školstva Jána Mikolaja, ktorý ponuku odmietol.
Fronc kritizuje, že rezort nebude mať dostatok financií na školskú reformu, a pritom ekonomika napreduje a financie možno získať aj z eurofondov. "Musí byť ochota vlády tie peniaze do školstva naliať a cielene, pokiaľ to neurobí, tak sa to nepohne ďalej." Fronc upozorňuje Mikolaja, že urýchlenie reformy bude zlým krokom. Podľa neho je potrebné prebudovať celý systém vzdelávania.
"Naše školstvo je tradične budované na množstve encyklopedických vedomostí a nevytvára v škole priestor na vlastnú tvorivú prácu žiakov a učiteľov," povedal Fronc s tým, že Mikolajovi chýba jasná predstava, idea, ako to zmeniť. Vládnej koalícii vyčíta, že tlačí na to, aby sa budovala jednotná škola. Podľa neho koaličným stranám filozoficky prekáža, keď je niekto elitný. "Som presvedčený, že to bude stará škola, len nová terminológia použitá," odhaduje Fronc.
Podľa Fronca je preto škoda, že druhá Dzurindova vláda neprijala školský zákon, ktorý by odštartoval skutočnú reformu. V tejto súvislosti kriticky vníma predčasný odchod KDH z vlády. "Ak ma mrzí niečo z toho, že naša vláda skončila skôr a že sme odišli, tak to je práve to, že tento školský zákon, kde bolo mnoho prípravných prác urobených, nebol už prijatý, že sa nedal dotiahnuť do konca," priznáva Fronc.
Za problém označil Mikolajovu predstavu o financovaní súkromných škôl, ktoré by nedostávali štátne peniaze automaticky. O pridelení dotácií by rozhodovalo ministerstvo na základe určitých kritérií. Fronc si myslí, že by to bolo diskriminačné. "Ak toto urobí, tak to v prípade cirkevných škôl narazí na zmluvu s Vatikánom, čo je prezidentská zmluva," upozorňuje Fronc. V zmluve je zaručené rovnaké financovanie škôl. Ak by takáto zmena prešla, podľa Fronca to KDH napadne. Domnieva sa, že časť peňazí by sa mala rozdeľovať podľa výsledkov. Školy by dostávali základný normatív na zabezpečenie výučby a zvyšok podľa kvalitatívnych výsledkov.
Podľa Fronca bude závisieť od učiteľov ako sa presadia zmeny v praxi. "Žiaden minister, ani geniálny školský zákon neurobí reformu, musia ju urobiť učitelia," dodal Fronc. Riešenie vidí vo zvýšení platov mladým učiteľom, pretože Slovensko potrebuje do školstva prilákať novú generáciu pedagógov. Agentúra SITA požiadala o rozhovor aj ministra školstva Jána Mikolaja, ktorý ponuku odmietol.
