BRATISLAVA – Topky vám počas leta prinesú seriál zaujímavých výskumných prác na ktorých sa spolupodieľajú aj slovenskí vedci. Začíname úspechom Dušana Bruncka, ktorý hľadá prostredníctvom elektronických experimentov doposiaľ skryté prejavy a formy hmoty.
Vedec Dušan Bruncko zo Slovenskej akadémie vied (SAV) sa podieľa na projekte s názvom ATLAS priamo v známom CERN-e – inštitúcii, ktorá je zameraná najmä na jadrový výskum. ATLAS je v súčasnosti najväčšou svetovou spoluprácou vo fyzike vysokých energií a reprezentuje tri tisíc fyzikov z celého sveta, pričom Dušan Bruncko je slovenským koordinátorom tohto veľkého projektu. Ak by sme chceli podrobne celý experiment opísať, nestačilo by na to niekoľko hrubých kníh.
Unikátny urýchľovač
Ako sám vedec hovorí, ATLAS je univerzálny experiment, ktorý pokrýva celý takzvaný fázový priestor. Zjednodušene povedané, sníma a analyzuje častice a umožňuje stanoviť ich hybnosť a energiu. „Ide z technického hľadiska o najväčšie zariadenie, aké len bolo vyvinuté a postavené vo fyzike vysokých energií. Cieľom je zber informácií o priebehu zrážok vstupujúcich a vystupujúcich častíc alebo jadier, a to na základe ich vlastností. Ide teda o plne automatizovaný elektronický experiment a každý signál nesie isté informácie,“ opisuje fyzik Dušan Bruncko.
Ťažko pochopiteľné a zložité experimenty, keď za jednu sekundu prebehne miliarda protónových zrážok, sa zvyknú skrývať aj za slovo urýchľovač. „Samotný detektor si možno predstaviť ako lupu, s ktorou sa skúma mikrosvet. Je to unikát, pretože analyzujeme štruktúru mikrosveta v doposiaľ najväčšom rozlíšení, aké sme schopní dosiahnuť. Veríme, že práve táto skutočnosť nám otvorí dvere k doteraz skrytým prejavom a formám hmoty,“ hovorí vedec SAV.
Častice sú ako zoologická záhrada
Dušan Bruncko prirovnáva svet elementárnych častíc, ktoré skúma aj on sám, k zoologickej záhrade. A to preto, lebo ich je neskutočne veľa. „Takzvaný Štandardný model tieto častice škatuľkuje a hovorí, ktoré sú základné, ktoré nie. Častice delí na leptóny (javia sa bez vnútornej štruktúry) a hadróny (tie vnútornú štruktúru majú). Dnes poznáme štyri sily – gravitačnú, silnú, slabú a elektromagnetickú a častice popisujú posledné tri. Každá zo síl hrá svoju nezastupiteľnú úlohu.“ Pre laikov to vysvetľuje tak, že za pád zo stoličky môže sila gravitačná, ale to, že pád končí na podložke, kde stolička stojí, môže sila elektromagnetická. A za to, že náš svet je z hmoty, a nie z antihmoty zase môže s veľkou pravdepodobnosťou sila slabá.
Vedcov v CERN-e zaujíma napríklad aj to, či je svet zložený len z troch priestorových a jednej časovej dimenzie alebo je tých dimenzií viac a prečo je gravitačná sila tak slabá oproti ostatným trom silám. Otázok je veľa a na ne by mal dať úplné alebo čiastočné odpovede práve detektor ATLAS.
Slováci sú vo fyzike špička
Nielen stáli zamestnanci CERN-u, ale aj externí pracovníci, ktorí pochádzajú z vedecko-výskumných inštitúcií z celého sveta, musia dodržiavať prísne pravidlá. „Režim je vnútorný ako bezpečnosť práce, pravidlá vstupu a pobytu v areáli, ale aj vonkajší ako komunikácia s verejnosťou. Výsledky sa môžu dostať na verejnosť až po komplexnom preskúmaní. A máme aj Etický kódex,“ vysvetľuje Dušan Bruncko. Ak porovnáme slovenský výskum so zahraničím, fyzik tvrdí, že sme vyrovnaným partnerom. To platí nielen v prípade ATLASu, i v ďalších projektoch sú naše kolektívy výsledkami práce a uznaním na rovnakej alebo lepšej úrovni ako bohatšie krajiny.
