ŽENEVA/BRATISLAVA - Na švajčiarsko-francúzskej hranici spustili pred piatimi rokmi 10. septembra 2008 Veľký hadrónový urýchľovač (Large Hadron Collider - LHC).
Experimenty na tomto zariadení by mohli podľa vedcov pomôcť objasniť záhady fyziky častíc a poskytnúť odpovede na otázky o vesmíre a jeho pôvode. Urýchľovač vybudovali v komplexe Európskej organizácie pre jadrový výskum - CERN, ktorá od svojho založenia v roku 1954 združuje 20 európskych krajín. Slovensko je jej členom od roku 1993.
Prvou úlohou urýchľovača bolo absolvovanie testu - vyslanie prúdu protónov v jednom a následne druhom smere 27 kilometrov dlhého zariadenia inštalovaného v kruhovom obvode niekoľko desiatok metrov pod zemou. Približne hodinu po spustení testu sa na monitore v riadiacom stredisku objavilo potvrdenie, že lúč protónov prešiel celú dráhu.
Pred spustením urýchľovača sa vo svete objavili obavy, že v LHC môže vzniknúť čierna diera, ktorá by v konečnom dôsledku mohla pohltiť našu planétu. Podľa niektorých kritikov by mohlo Zem a ľudstvo ohroziť v spojitosti s činnosťou urýchľovača aj množstvo mikroskopických čiernych dier alebo množstvo malých Veľkých treskov (Veľký tresk – tak sa označuje vznik vesmíru) alebo veľká radiácia. CERN však stále zdôrazňuje, že takéto obavy sú nepodložené. Najväčším nebezpečenstvom, ktoré by mohlo hroziť, by mohla byť strata kontroly nad lúčom, no ten by poškodil len samotný urýchľovač a skončil by v skale okolo tunelu.
LHC vybudovali pre skúmanie elementárnych častíc hmoty. Urýchľovač je uložený v kruhovom tuneli s obvodom 27 kilometrov, ktorý bol vybudovaný v hĺbke 50 až 175 metrov pod zemským povrchom neďaleko Ženevy (Švajčiarsko) ešte skôr pre urýchľovač LEP (Veľký elektrónovo–pozitrónový urýchľovač, Large Electron–Positron Collider). Ten bol v prevádzke v rokoch 1989 až 2000.
Vývoj projektu LHC trval 20 rokov a jeho náklady dosiahli desať miliárd švajčiarskych frankov. Na gigantickom vedeckom experimente sa podieľalo a podieľa vyše 8000 fyzikov zo stoviek univerzít a laboratórií vo vyše 85 krajinách sveta.
CERN je najvýznamnejšou vládnou medzinárodnou organizáciou pre výskum v oblasti štruktúry hmoty. Slovenskí fyzici participujú na dvoch experimentoch na LHC. Jedným z nich je Atlas, zameraný na štúdium protón-protónových interakcií. Experiment Alice sa orientuje na vzájomné zrážky atómových jadier.
Slovenský prezident Ivan Gašparovič navštívil sídlo Európskej organizácie pre jadrový výskum (CERN) 11. septembra 2012. Pozrel si podzemie Veľkého hadrónového urýchľovača a stretol sa so slovenskými dodávateľmi technológií a komunitou slovenských vedcov, ktorí v organizácii CERN pracujú.
