BRATISLAVA - Zemetrasenie na Slovensku? Áno, aj u nás sa stretávame s menšími otrasmi. Nedajú sa teraz síce porovnať s južnými európskymi krajinami, no v ďalekej minulosti aj u nás boli ničivé zemetrasenia. Napríklad v roku 1763 zahynulo v okolí Komárna až 63 ľudí.
Aj v súčasnosti chvenie zeme pod nohami občas pocítime. Napriek nízkej intenzite, je podstatné myslieť na zemetrasenia pred stavbou nových budov a objektov. Je o tom presvedčený profesor Peter Moczo z Geofyzikálneho ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV), ktorý sa dlhodobo tejto problematike venuje a vyvinul so svojim tímom metódu, ktorú využívajú aj v zahraničí.
Pozor! Môže sa triasť zem
„Je dôležité predpovedať, aký seizmický pohyb môže byť na mieste, na ktorom sa ide stavať nová budova. A zohľadniť to už pri projektovaní,“ hovorí seizmológ Peter Moczo. Aj u nás môže menej intenzívne chvenie narušiť statiku budov. Vedec dopĺňa, že v miestach, kde môže dochádzať k zemetraseniu, je možné aj dodatočne spevniť už postavené budovy. Svojou vedeckou prácou zaznamenal úspechy, spolu s kolegami vyvinuli metódu numerického modelovania a dokážu predpovedať seizmický pohyb počas budúcich zemetrasení.
Naše metódy vo Francúzsku
Poznatky našich seizmológov môžu využívať developeri a stavbári pri svojej práci a predísť tak možným komplikáciám. „Naše metódy patria k najpresnejším a k najefektívnejším na svete. Potvrdili to medzinárodné experimenty,“ hovorí o svojej práci slovenský seizmológ. Nedávno Peter Moczo so svojím tímom zaviedol túto metódu aj vo Francúzsku, kde napríklad numericky simulujú seizmický pohyb na jadrových lokalitách a tým získavajú poznatky o možných zemetraseniach. Tu doma analyzujú zemetrasenia v projekte najmä na východnom Slovensku.
Príklad z Japonska?
Japonsko je krajina ničivých zemetrasení, preto by si každý mohol myslieť, že aj budovy sú tam postavené tak, aby mali šancu vydržať. No nie je to celkom tak. „Bol som v Japonsku ešte pred vlaňajším ničivým zemetrasením sprevádzaným tsunami, po Tokiu som chodil so seizmológom z miestnej univerzity a bol som prekvapený, koľko budov označil bez šance na „prežitie“,“ rozpráva Peter Moczo. Dodáva, že pritom už v 60-tych rokoch 20. storočia v Japonsku postavili prvú sofistikovanú budovu, ktorá je odolnejšia. Dnes už je postavených aj mnoho takých, ktoré majú zabudované tzv. senzory kmitania. Signál sa zo snímačov priebežne vyhodnocuje a konštrukcia budovy sa mu prispôsobuje.
